hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

29. 05. 2017 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Najvyšší súd: polícia nemôže brániť zhromaždeniam

Amnesty International

Najvyšší súd SR rozhodol v prospech žalobcu – Amnesty International na Slovensku, ktorá žalovala Úrad pre ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií Ministerstva vnútra SR. V júli 2004 polícia znemožnila konanie riadne ohláseného protestného zhromaždenia pred zastupiteľským úradom Bieloruska na Kuzmányho ulici v Bratislave. Polícia odmietla účastníkov zhromaždenia vpustiť na plánované miesto pred zastupiteľský úrad, kvôli „dôvodnej obave z porušenia verejného poriadku a ambasády“.

(29. 06. 2005)



Linka na dnes



Participatory Economics

Jeden z modelov ekonomiky, ktorá odmieta „reálny socializmus" i kapitalizmus. Autorom modelu, ktorého znalosť sa vďaka svetovému antikapitalistickému hnutiu začína šíriť po celom svete, sú vydavateľ ZMagazinu Michael Albert a profesor ekonómie na Washingtonskej univerzite Robin Hahnel.



Ten skvelý a hrozný rok šesťdesiaty ôsmy...

(Chronológia svetových udalostí)



vydané 21. 08. 2003 • prečítané 12738x
formát na tlač



Rok 1968 nebol významný len pre Česko-Slovensko. Celým svetom vlastne prebehla vlna zmien, podobne ako po vojne v roku 1945 a neskôr v roku 1989. Napriek rozhodnému vystúpeniu obyvateľstva v mnohých častiach sveta však boli demokratizačné snahy prakticky všade potlačené. Pretrvali len ako spomienka a zárodok premien, ktoré dozreli až oveľa neskôr. O tom, čo všetko sa toho zázračného roku vo svete udialo, vypovedajú nasledujúce riadky.


5. januára

Na januárovom pléne Ústredného výboru KSČ (ktorej sa v priebehu roka bude na Slovensku hovoriť KSČS) je Antonín Novotný donútený odstúpiť z funkcie generálneho tajomníka. Jeho miesto zaujme Alexander Dubček. „Januárom“ sa začína česko-slovenský „obrodný proces“.

31. januára

Na vietnamský sviatok Tet sa začína obrovská ofenzíva Národnooslobodzovacieho frontu (NLF) i severovietnamskej armády proti Južnému Vietnamu. Ofenzíva je vojensky porazená, ale politicky víťazí. Americká verejnosť pravdepodobne práve od tohto okamihu prestáva veriť, že vojna vo Vietname sa dá vyhrať.

29. februára

V Česko-Slovensku začínajú vychádzať Literární listy ako pokračovateľ predtým zastavených Literárních novin. V priebehu februára bola zrušená cenzúra.

15. marca

V Londýne demonštruje pred americkým veľvyslanectvom asi 80 000 protestujúcich proti vojne vo Vietname. Medzi demonštrantmi a policajtmi nastanú zrážky, pri ktorých sú zranené desiatky ľudí na oboch stranách. 300 ľudí je zatknutých.

16. marca

Robert F. Kennedy, brat zavraždeného amerického prezidenta Johna F. Kennedyho, oznamuje, že chce kandidovať za Demokratickú stranu na rovnaký úrad.

16. marca (ten istý deň)

Odohrá sa masaker v juhovietnamskej dedine My-Lai. O tomto prípade zverstva amerických vojsk vo Vietname sa verejnosť dozvie až neskôr. V priebehu troch hodín je zavraždených viac ako 500 dedinčanov. Na Američanov pred masakrom ani počas neho nikto ani raz nestrieľa.

22. marca

Antonín Novotný po odchode z funkcie generálneho tajomníka KSČS stráca aj post prezidenta. Na druhý deň sa v Drážďanoch schádzajú najvyšší predstavitelia ZSSR, Poľska, NDR, Maďarska, Bulharska a ČSSR. Česko-slovenských predstaviteľov varujú pred „krízovým vývojom“. Je to len jeden z mnohých pokusov týchto štátov zasiahnuť v priebehu roka 1968 do čs. vývoja.

1. – 5. apríla

Zasadanie ÚV KSČS, na ktorom bol schválený Akčný program strany, základná platforma reformného komunizmu. Predpokladá rozsiahlu demokratizáciu politického života a zavedenie prvkov trhovej ekonomiky.

1. apríla

Vodca nenásilného hnutia za občianske práva černochov v Spojených štátoch Martin Luther King varuje pred vznikom fašizmu v USA.

4. apríla

Martin Luther King je zavraždený. V nasledujúcich dňoch prepukajú rasové nepokoje v 125-ich mestách Spojených štátov, vrátane Chicaga, Washingtonu, Baltimoru a Detroitu.

11. apríla

V Západnom Berlíne je postrelený Rudi Dutschke, jeden z vodcov študentského hnutia, čo vyvolá demonštrácie a nepokoje po celej krajine. Vo Frankfurte sa významnými vodcami stanú Daniel Cohn-Bendit a Joschka Fischer. „Červený Danny“ zohrá o niekoľko týždňov dôležitú úlohu vo Francúzsku, kde študuje. Obaja sa neskôr stanú významnými politikmi nemeckej Strany zelených.

5. júna

Vražda demokratického kandidáta na prezidenta USA Roberta F. Kennedyho.

4. mája

Česko-slovenskí predstavitelia Dubček, Smrkovský, Černík a Biľak v Moskve, kde im sovietske vedenie vyčíta pravicové tendencie v KSČS a narastujúcu kontrarevolučnú činnosť v Česko-Slovensku.

6. mája

Parížsky „krvavý pondelok“. Počas desaťtisícového pochodu študentov Latinskou štvrťou prepukne tvrdá bitka s represívnymi zložkami. Na uliciach vyrastú barikády, polícia zasahuje slzným plynom a obuškami, študenti dlažobnými kockami. Zranených je vyše tristo policajtov, viac ako sedemsto demonštrantov a vyše štyristo ďalších je zatknutých. Sympatie verejnosti sú na strane študentského hnutia.

11. mája

Hlavné francúzske odborové zväzy vyhlasujú na 13. mája generálny štrajk.

13. – 22 mája

Študenti okupujú Sorbonnu i ďalšie francúzske univerzity. Generálny štrajk, na ktorom sa zúčastní až desať miliónov pracujúcich, úplne ochromí krajinu. Študenti požadujú, aby všetku moc v krajine prebrali rady pracujúcich. Komunistická strana varuje pred „dobrodruhmi“, zabraňuje pomocou svojich odborov študentom v kontaktoch s robotníkmi a smeruje štrajkové hnutie k požiadavkám za vyššie mzdy a zlepšené pracovné podmienky.

29. mája

Prezident Charles de Gaulle sa počas tajnej návštevy na francúzskej základni v Západnom Nemecku uisťuje o vernosti francúzskej armády v prípade vojenského zásahu proti študentom a štrajkujúcim robotníkom. Deň potom sa vracia do Francúzska, rozpúšťa parlament, vyhlasuje nové voľby a varuje pred „totalitným komunizmom“.

27. júna

V Česko-Slovensku vyšlo vyhlásenie „Dvetisíc slov“, ktorého autorom bol Ludvík Vaculík a ktoré podpísali tisíce ľudí. Predsedníctvo ÚV KSČS k nemu zaujalo kritický postoj, keďže zachádzalo za rámec politiky strany a vyzývalo k príliš samostatnej aktivite občanov.

14. – 15. júla

Vo Varšave sa zišli predstavitelia ZSSR, Poľska, NDR, Bulharska a Maďarska, aby bez účasti zástupcov ČSSR opäť prerokovali situáciu v Česko-Slovensku. Zaslali ÚV KSČS ďalší list, v ktorom okrem iného tvrdili, že rast kontrarevolučnej aktivity už nie je len vnútornou záležitosťou Česko-Slovenska.

21. augusta

Vojská Varšavskej zmluvy nadránom prekračujú hranice Česko-Slovenska. Reformátorov vo vedení strany a štátu unesú sovietski výsadkári na Ukrajinu. Objavuje sa pokus zostaviť „revolučnú robotnícko-roľnícku vládu“ stalinistického krídla KSČS. Snaha rozdrviť česko-slovenský reformný proces však v danom okamihu neuspeje, v dôsledku živelného masového odporu obyvateľstva. Situácia sa „normalizuje“ až v priebehu rokov 1969-70.

22. augusta

Improvizovaný mimoriadny 14. zjazd KSČS v Prahe vo Vysočanoch. Delegáti odmietnu okupáciu, potvrdia vo funkcii Dubčeka, zvolia do vedenia ďalších reformátorov a odstránia konzervatívcov.

23. – 26. augusta

Rokovanie čs. delegácie v Moskve – niektorí z jej členov patria k uneseným spred niekoľkých dní. S výnimkou F. Kriegla všetci nakoniec podpíšu tzv. moskovské protokoly, ktorými príjmu okupáciu krajiny a zaviažu sa zrušiť výsledky mimoriadneho „vysočanského“ zjazdu.

2. októbra

Vrcholiace študentské hnutie proti diktatúre strany PRI v Mexiku je ubité krvavým kúpeľom v štvrti Tlatelolco v hlavnom meste. V priebehu šiestich hodín zavraždí armáda a polícia na obkľúčenom námestí stovky prodemokratických demonštrantov. Tlatelocký masaker je pre mnohých Mexičanov dôkazom, že demokratické zmeny v krajine sa nedajú dosiahnuť pokojnou cestou. Povedie k vzniku viacerých ozbrojených skupín, vrátane predchodcov dnešnej Zapatistickej armády národného oslobodenia (EZLN) v štáte Chiapas.

12. októbra

Desať dní po masakri sa v Mexicu City začínajú olympijské hry. Na protest proti účasti Juhoafrickej republiky ich bojkotuje 32 afrických štátov. Dvaja černošskí americkí medailisti vyvolajú škandál, keď na stupni víťazov počas americkej hymny zdvihnú päsť v pozdrave hnutia „čiernej moci" (black power), radikálneho černošského hnutia, ktoré sa dostáva do konfliktov s americkým štátom.

5. novembra

V amerických prezidentských voľbách víťazí Richard Nixon – najtesnejším rozdielom od r. 1912 (0,7%), pravdepodobne vďaka svojmu prísľubu ukončiť vojnu vo Vietname. Nixonova vláda sa bude vyznačovať prvkami smerujúcimi až k pravicovej diktatúre (zoznamy „vnútorných nepriateľov“ pre tajnú políciu, odpočúvanie politických protivníkov). Vojna vo Vietname bude pokračovať ešte ďalších päť rokov, na čom bude mať významný podiel Nixonov poradca pre národnú bezpečnosť Henry Kissinger.

17. novembra

Ulicami severoírskeho Derry pochoduje 10 000 demonštrantov za práva katolíkov v protestantmi ovládanom Severnom Írsku. Neúspech nenásilného hnutia za občianske práva povedie v nasledujúcich rokoch k oživeniu Írskej republikánskej armády, vstupu britských vojsk do Severného Írska a stovkám obetí na oboch stranách.

2. decembra

Valné zhromaždenie OSN žiada všetky štáty a organizácie o vyhlásenie sankcií proti rasistickému režimu v Juhoafrickej republike. Ide o významné víťazstvo síl bojujúcich proti apartheidu, ktoré nakoniec otvorí Nelsonovi Mandelovi brány doživotného väzenia a v konečnom dôsledku cestu do prezidentského paláca.









Vaše komentáre:

jedenznich  (10.10.2004 16:25:43)     
bez odozvy
Nikto sa nezmohol na komentár. Pravdepodobne sa starším- pamätníkom už nechce vracať k oným dňom ani v spomienkach a mladí si myslia, ýe opis týchto udalostí je nejakou fikciou, že to čo sa udialo podľa očitých svedkov v roku 68 nemá nič spoločné s realitou. Mali by sme častejšie opakovať, že to bol rok, keď sa začala v spoločnom štáte Čechov a Slovákov revolúcia, ktorá trvá podnes a ešte chvíľu bude trvať. Je to revolúcia ducha, ktorej výsledkom by mala byť sociálne spravodlivá spoločnosť. Na jej uskutočnení sa tisíce rokov podieľajú tí najstatočnejší obyvatelia našej planéty. Som rád, že som bol pritom,že sme vtedy boli príkladom pre celú demokratickú Európu a že sme sa ešte stýle nevzdali svojich ideálov. Aj keď to stálo život viacerých a menovite A. Dubčeka. Strach z pravdy, dobrých susedských vzťahov medzi národmi, zo šírenia slobody pre všetkých bez výnimky vkladá zbrane do rúk zabijákom. Lenže SVET nemôžu zabiť.

Reagovať

Peter Zajac-Vanka  (25.08.2005 00:39:33)     
Až v týchto dňoch ...
Až v týchto augustových dňoch pri spomienke na výročie 21.augusta 1968 som si uvedomil, že SVET MOHOL BYŤ ÚPLNE INÝ A CELKOM INDE, ak by TEMNÉ SILY na obidvoch stranách dvojpolárneho sveta neboli zasiahli tak cynicky a kruto do osudov ľudí a do histórie.
Len nedávno vysielala TV Spectrum (UPC káblová TV) program ako memoriál k životu Robera Kennedyho. Ako to, že v našej tak demokratickej a proamerickej spoločnosti si ani jedno domáce TV, rozhlasové a tlačené médium nespomenulo, ako to bolo vlastne s kandidatúrou demokrata Roberta Kennedyho od toho marca po zastelenie v júni 1968?
Aká mohla byť Amerika pod vplyvom demokrata, humanistu, pokračovateľa Kennedyovských tradícií, prezidenta, ktorý bol ľudovejší ako mnohí ľudoví prezidenti a ktorého americký národ zbožňoval tak, ako svojho nového hrdinu?
Ak bol Dubček symbolom Pražskej jari 1968, takisto BOB Kennedy bol symbolom znovuobrobenia Ameriky. A oba procesy boli temnými silami zastavené. Nevyšetrené. Nepotrestané.
Z tohto pohľadu, ako asi mohol rozhodovať o obrode socializmu tajomník UV KSSZ, ak videl, čo sa stalo s obrodou v USA?

Reagovať

Tony 'DaMage' Tkáčik  (04.09.2005 20:53:07)     
neviem prečo...
ale tonto rok má v súvislosti s týmto dátumom niečo napadlo a snažím sa zájsť hlbšie do daných udalostí, pretože osobne som ich nezažil (mám 17...)

Reagovať

Michal Bálik  (07.08.2007 17:43:58)     
Rakovina 1939,1948,1989...Maškary...
Je snáď charizma rozhodujúca?
Podľa mňa vôbec nie,ved aj veľký "vodca" nemeckého národa mal obrovskú charizmu a aký to bol šialenec!
dubček je len mýtus,nič viac,celoživotný komunista,ktorý sa na
staré kolená tváril že je sociálny demokrat,v r.1968 podpísal
Moskovské protokoly,ktoré znamenali právne uznanie okupácie a stiahnutie otázky ČSSR z programu BR OSN.
O rok neskôr podpísal ako predseda FZ tzv.pendrekový zákon,aby legalizoval brutálny zásah z 21.8.1969,pri ktorom štb,polícia a ľudové milície mlátili a kopali do vlastných občanov(už ani nebolo treba Rusa,kolaborantov sa vždy nájde dosť)
Taký to bol "hrdina".Po roku 1989 ako predseda FZ nepodpísal tzv. lustračný zákon,napriek tomu ho dodnes slováci oslavujú ako spasilteľa.No raz darmo,Štokholmský syndróm je u nás stále veľmi silný.

Reagovať

turcan  (24.11.2011 11:15:11)     
1968 -24. november -2011
Objavil som Vás len dnes -tak dávam slovo, že sa ešte ozvem do 10 decembra 2011 -práci česť Janiga -0915 126486.

Reagovať

vierona  (08.09.2012 13:34:22)     

Michal Bálik (07.08.2007 17:43:58)
Rakovina 1939,1948,1989...Maškary...
reagujem a to som rok 1968 prezila a tazke povojnove roky zdruzstevnovanie -plne suhlasim s vami tieto roky nam nepriniesli nic len pevnejsie zovrietie obruci chudobnych ludi-
leze stejne u ludi to bolo inak zomkli sa a pomahali si -politika aako taka v rokoch 1970az 1989 bola ina ludia uverili ze treba viac obrabat zem aby sme boli sebestacní-Zahranicie sa snazilo podvracat krajina v strednej europe lebo videli tam svoje odbytistia tovarov potravin-vela som sitala aby som pochopila o co im isli-taka kniha "Kam sa stratilo zlato ceskoslovenskej republiky "velmi vela vysvetluje vztahy zapadu a ceskoslovenska

Reagovať


Pridať nový komentár

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?

V rámci komentárov nemožno použiť značky jazyka HTML (tagy).

Ak chcete vložiť tučný text, linku, či mailovú adresu, použite prosím nasledovné značky:
[b]tučné[/b], [odkaz]www.domena.sk[/odkaz], [email]meno@domena.sk[/email]

Poslať linku priateľoviFormát na tlač

           



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.