hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

27. 03. 2017 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Odkazy bez slov

Gabriela Rothmayerová

Neznámi vrahovia v priebehu minúty rozvrátili život nielen tým napadnutým chlapcom v temnom parku na brehu Dunaja, ale aj nám, ktorí nechceme počuť, že sa toto tu a teraz odohráva. Vrahovia jednému z nás život vzali. Študentovi filozofie s dlhými vlasmi a gitarou, ktorý už na svoj koncert nedošiel. Dobodaný zomrel. Polícia začala hľadať vraha. To by bola utešujúca správa. Keby nenasledovala druhá - kde polícia začala vraha hľadať.

(11. 11. 2005)



Linka na dnes



Sociálne diskusné fórum

Zaujímavá, informatívna webstránka - fórum o témach sociálnej politiky. Oficiálne nestranná a nestranícka, ale určite užitočná pre tých, ktorí sa o tieto témy zaujímajú skôr zo sociálneho, ako "antisociálneho" uhla. Sponzorované nadáciou nemeckej sociálnej demokracie Friedrich Ebert Stiftung.



Diskutujme skôr,
ako bude neskoro


Andrej Sablič



Pohľad na „Manifest komunistické strany pro XXI. století“ od Miloša Kvasničku, vydaného SLOVAN PRAHA, 64 stran, brožovaná 30,- Kč , distribuce OREGO

vydané 06. 11. 2003 • prečítané 9598x
formát na tlač



Ak sa pozeráme na oficiálne spoločenské vedy, ako aj masmédia v rukách kapitalistov, tak píšu rozprávky o dnešku, ale predovšetkým o ružovom zajtrajšku. V podstate robia to isté čo za éry komunistov, len to čo bolo včera dobro zamenili zlom a zlo dobrom. Koniec koncov daňoví poplatníci a masmediálni zákazníci si za svoje peniaze zaslúžia aspoň pekné rozprávky, keď takíto pisálkovia sa na viac nezmôžu.


Pokiaľ sa týka pohrobkov komunistov v ČR a SR, vrátane ich tlačových orgánov (HALÓ NOVINY a ÚSVIT), tak minulosť chvália i hania jedným dychom, aby ich niekto nenachytal pri klamstve. Súčasnosť je zlá, lebo ju neriadia oni, i keď pravdu povediac sami nevedia, ako by to robili (Marxa pochovali a sami nič nevymysleli). Po eufórii z „víťaznej zamatovej“ sa spočiatku len po našich krčmách a krčmičkách ozývali hlasy, že to nejde správnym smerom. Dnes sa však objavujú aj prvé publikácie o tom, čo robiť, ak sa ľud vyberie do ulíc, aby povalil súčasnú moc a túto odovzdal inej neskompromitovanej skupine politikov. V Čechách sa praktický všetky silnejšie politické smery pri moci vystriedali a skompromitovali. Na Slovensku máme ešte mocou „nepoškvrnený SMER“. Je však plný predpoklad, že kým sa ľud zobudí, SMER sa dostane k moci, aby mohol zdiskreditovať svoj program založený na „Frankfurtskej škole kritiky“.

Položme si otázku „Čo bude potom?“. Kapitalistickú demokraciu vystrieda kapitalistická diktatúra s jednoduchými návodmi na riešenie domácich i svetových problémov, ako sa to stalo už neraz v minulosti (Pinochet, Hitler a pod.)? Budeme sa teda hojdať medzi kapitalistickou demokraciou a diktatúrou jedincov? Brrr!

Vzhľadom na túto možnosť, ako jeden z autorov ktorí svojou knižočkou „LÚPEŽ STOROČIA A NEOEKONÓMIA“ prispel do fondu myšlienok ako nahradiť kapitalizmus všeobecne a nie jeden kapitalizmus druhým, chcel by som poprosiť tých ktorí o tom píšu, rozmýšľajú, respektíve majú možnosť v tomto smere pomôcť, aby sme diskutovali skôr o všetkých týchto myšlienkach a produktoch čo najotvorenejšie a čo možno najkonštruktívnejšie a to skôr ako bude neskoro. Toto bude príčina, prečo budem v ďalšej časti voči „Kvasničkovmu Manifestu“ kritický, aj keď ma teší fakt, že autor myslel a napísal čo podľa neho treba robiť či nerobiť.

Ak pozorne porovnáme Marxov a Kvasničkov Manifest, tak je jasné, že každý z nich pozerá na spoločnosť z iného zorného uhla a inou metodológiou, i keď obom ide o to, ako sa dopracovať z pohľadu ľudských kritérií k rozumnejšej spoločnosti. Marxovi o spoločnosti veľa hovorí skúmanie triedneho boja. Kvasnička triedny boj v spoločnosti nevníma, napriek tomu, že používa termíny ako otrokár – otrok, feudál – poddaný, kapitalista – proletár. Zrejme Kvasnička chápe triedny boj ako boj fyzický pomocou zbrani.

O takomto nazeraní na spoločnosť hovorí asi aj veta na str. 36: „Přesto dnešní komunisté veří, že násilné, revoluční kroky ke změne uspořádání společnosti už nebudou nutné“. Ale to predsa nejde! Ak majú ľudia prejsť od živelného žitia (kapitalizmu – TRH-u) k rozumnému spolunažívaniu medzi sebou, ako aj človekom a prírodou, tak „ČLOVEKA A JEHO SPOLOČENSKÉ POZNANIE“ musí spoločnosť uznať a zbaviť sa závislosti „NA BOHU, ZVANOM TRH“, ktorého sformuloval primitívny človek keď prekročil prahy „RODU“. Toto je kardinálny problém dneška: „ČLOVEK“ alebo „TRH“? Už príliš dlho žije ľudstvo v podobe „ANI RYBA ANI RAK“ a tak je načase definitívne sa rozhodnúť.

Ak spoločnosť uzná „ČLOVEKA“, tak to bude revolúcia, akú ešte ľudstvo nepoznalo a to nezávislé na tom či sa uskutoční pomocou atómových zbraní, či prostredníctvom celosvetového referenda. Forma revolúcie nič nezmení na tom, že koniec koncov násilie (revolúcia) bude páchané a to väčšinou na menšine. Feudalizmus bol u nás odstránený revolučným krokom, ktorý odstránil právo vlastniť iného človeka a to dekrétmi panovníka. Bolo to násilie? Samozrejme, že bolo. Panovník presvedčený, že je načase, aby každý človek sa stal slobodným, spáchal násilie na feudáloch napriek tomu, že to odmietali. Je načase, aby svet pochopil, že revolúcia, to nie sú „POTOKY KRVI“, ale jednoznačná zmena formy spolunažívania v spoločnosti, čo je možné napríklad aj vo forme referenda...

Podstatne vážnejší rozdiel v skúmaní spoločnosti medzi Marxom a Kvasničkom je, že Marx vidí spoločnosť rozvrstvenú nielen vertikálne na triedy, ale aj horizontálne na výrobné sily a výrobné vzťahy. Kvasnička nič takého v spoločnosti nevidí a preto ani neskúma. Neúnosnosť Kvasničkovho prístupu ku skúmaniu spoločnosti (ale nielen jeho) podľa vývoja technického poznania spoločnosti (technických revolúcii) si rozoberieme podrobnejšie.

Kvasnička spochybňuje Marxovo učenie o nadhodnote. Nič proti spochybňovaniu (osobne ju spochybňujem tiež), ale názor Kvasničku, že je „DAREM PŘÍRODY“ (energie) v kritickej diskusii nemôže obstať! Energia sama o sebe nie je schopná nadprodukcie. 1 kWh nie je schopná vyprodukovať 1,2 kWh! Ak som včera spotreboval na 100 km 10 l nafty a dnes som s 10 l prešiel 200 km, tak táto nadprodukcia (nadhodnota), to nie je zásluha nafty (energie v prirodzenom stave), ale môjho dôvtipu. Samozrejme nadprodukcie je schopný živočích. Lev dokáže uloviť viac mäsa, ako potrebuje pre svoju obživu. Je táto nadprodukcia však nadhodnotou? NIE! Lev túto nadprodukciu nepotrebuje a ani ju nevie iným spôsobom zužitkovať pre seba. Je to rovnaké, ako keď pracovník v rámci nadprodukcie zhotoví zmetok. Žiaden rozumný človek ho predsa nebude považovať za nadhodnotu. Nadhodnotou sa stáva iba nadprodukcia spoločenský ocenená (spoločenský potrebná), to znamená taká, ktorá je schopná tovarovej výmeny, aby výrobca za svoju nadprodukciu, ktorú nepotrebuje, mohol získať iný výrobok ktorý potrebuje. Ak by teda neexistovali vzťahy medzi výrobcami (obchodné, kultúrne, vedecké a iné – súhrnne výrobné), ktoré dokážu premeniť nadprodukt na nadhodnotu, tak by nadprodukcia pre výrobcu (výrobnú silu) nemala žiaden zmysel, rovnako ako nadprodukcia u leva.

Výrobné vzťahy (zložitý politicko – ekonomicko- kultúrny skelet) rozhodujú o tom, aký vplyv budú mať na spoločnosť výrobné sily (pracujúci človek, energia, príroda, technické, biologické a iné vedy a ich produkcia).

O pokrokovosti tej ktorej spoločnosti nerozhoduje jej schopnosť rozbiť atóm, ale fakt, či rozbitý atóm bude použitý pre „ČLOVEKA“, alebo proti „ČLOVEKU“. Toto sa týka každej výrobnej sily a jej produktu až po tie „najdokonalejšie biologicko – genetické poznatky vedy.

Amerika pred 200 rokmi v technických disciplínách (výrobných silách) takmer nezaostávala za Európou, ale vo výrobných vzťahoch (otrokárska spoločnosť) zaostávala za Európu o 1,5 tisícročia.

Marx vo svojom Manifeste píše o tom, čo treba spraviť, aby sa zmenili výrobné vzťahy, aby tieto zodpovedali kritériám ľudského rozumu (aby človek bol človeku bratom a nie sokom na život a smrť). Kvasnička vo svojom Manifeste k jednoznačným doporučeniam však nedospel. Kvasnička sa iba nádeja (predpokladá), že energetická kríza, do ktorej vraj spejeme, donúti najvyspelejšie štáty, aby zmenili svoj spoločenský poriadok z kapitalistického na komunistický. Čo by malo byť podstatou tejto zmeny však už z Manifestu nevyplýva. Z kontextu by sa dalo predpokladať, že by malo ísť o „znalostnú spoločenskú formáciu“, ale ako sa k nej dopracovať to už nie je jasné. Autor by si mal uvedomiť, že pre kapitalistickú špičku ku žiadnej energetickej kríze nedôjde. Tak ako dnes nahrádzujú „vyspelé štáty“ drevo a uhlie ropou či plynom, tak zajtra budú bohatí nahradzovať tieto energetické zdroje inými nositeľmi energie (atóm, vodík, ?). Samozrejme, že sa výrazne zvýši cena takto vyprodukovanej energie, čo spôsobí ešte výraznejšiu priepasť medzi bohatými a chudobnými tohto sveta. Teda nie energetická kríza, ale stále prudšie narastajúci antagonizmus tejto spoločnosti bude tou pravdou, ktorú nebude možné zamlčovať, respektíve ktorú si chudobná väčšina uvedomí a bude sa chcieť s ňou vyporiadať. Je len otázkou riadiacej triedy tohto sveta či to zoberie na vedomie a pokúsi sa veci riešiť hlavou, alebo radšej túto pravdu „ZATLČIE a OCHRÁNI STAVAJÚCI STAV SILOU“. Ten druhý variant však koniec koncov vyprovokuje k použitiu sily aj druhú stranu a to by mohlo znamenať aj III. SVETOVÚ.

Čo povedať záverom?

1. Kvasnička má pravdu, že je načase sa zamyslieť nad tým, ako by dnes písal Manifest Marx. Na strane druhej si treba uvedomiť, že Marx by sa nevracal ku kapitalizmu, pretože ten sa za 150 rokov pozerajúc naň Marxovými očami vôbec nezmenil. Kozmetické úpravy a zmena postavenia proletariátu v najbohatších štátoch sveta na spoluvykorisťovateľa ostatku sveta by Marxa nepomýlila. Ten by konštatoval: „Neľudskosť kapitalizmu (antagonizmus) sa za ten čas zvýšila z 5:1 na 72:1“, tak totiž narástla priepasť medzi chudobou tohto sveta a bohatými. Dnes sa výrobne vzťahy vo svete globalizovali a preto neskúmajme postavenie proletariátu v USA (ktorý by možno Marx zaradil medzi lumpenproletariát) ale pozerajme, ako žije 80% celosvetovej populácie len a len kvôli tomu, aby americký či západoeurópsky „proletár“ si žil tak, ako si žije. (USA, Veľká Británia, Rusko, Izrael a pod. na jednej strane a IRA, Čečensko, Al-kajda, ETA, HAMAS a pod. na strane druhej to sú len a len obrátené strany tej istej mince – triedneho boja celosvetového kapitálu a proletariátu vedeného hlúpou silou.) Rovnako by asi hodnotil aj priepasť, ktorá sa rozovrela medzi celosvetovým kapitalizmom a prírodou.

2. Za manifestom musí stáť teoretické učenie, ktoré prešlo „tvrdým diskusným sitom“ a následne ho niekto (strana, akademický senát, OSN či niekto iný) osvojil a schválil ako projekt na praktické konanie. Vzhľadom na povedané Kvasničkov Manifest môže byť len návrhom Manifestu a nie manifestom komunistickej strany a preto ako k takému sa k nemu musíme stavať a podrobiť ho prísnej vedeckej analýze.

3. Nezahadzujme Marxa a jeho metodológiu šmahom ruky na smetisko dejín. Ak chceme sa pozrieť na dnešný svet jeho očami, tak sa pozerajme, ale nevyhlasujme bez osvojenia si jeho metodológie, že by videl dnešný svet tak, ako my ho chceme vidieť.









Vaše komentáre:

K tomuto článku sa doteraz ešte nikto nevyjadril.


Pridať nový komentár

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?

V rámci komentárov nemožno použiť značky jazyka HTML (tagy).

Ak chcete vložiť tučný text, linku, či mailovú adresu, použite prosím nasledovné značky:
[b]tučné[/b], [odkaz]www.domena.sk[/odkaz], [email]meno@domena.sk[/email]

Poslať linku priateľoviFormát na tlač

           



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.