hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

25. 07. 2017 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Pod dlažobnými kockami sa skrýva pláž...

Daniel Singer

18. mája 1968

Počasie sa na víťazov usmievalo. V pondelok večer bolo príjemne a veselo. V novodobytej Latinskej štvrti riadili študenti dopravu. Sorbonna, odkiaľ sa vyparila polícia, otvorila dvere všetkým. Čoskoro všetci začnú hovoriť o francúzskej „kultúrnej revolúcii“, ale v tejto chvíli atmosféra pripomínala skôr ľudovú veselicu Kermesse Heroique, s nádychom prvých dní kubánskej revolúcie. Na nádvorí Sorbonny hrala kapela jazz. Vo vstupnej hale univerzity, pokrytej plagátmi, hlásal jeden z nápisov, že „je zakázané zakazovať“. Zapálení mladíci, vyčerpaní i povznesení, debatovali v prednáškových sálach až do svitania o vzťahu medzi študentmi a robotníkmi, o mieste univerzity v spoločnosti, o kultúre a kapitalizme.

(21. 08. 2003)



Linka na dnes



Paradigma

"Knihy, ktoré pomáhajú meniť svet." Košické vydavateľstvo, ktoré sa kriticky vyslovuje ku korporačnej globalizácii, k peniazom a ich úlohe v ekonomike - a zároveň hľadá z prírodného hľadiska udržateľné a z ľudského hľadiska akceptovateľné alternatívy. Okrem ponuky kníh nájdete na stránke aj rôzne články na spomínané témy. Vďaka za existenciu vydavateľstva patrí najmä Mikulášovi Hučkovi, ktorý ho upriadol z vlastného nadšenia a energie.



Socializmus
- aký, ktorý, čí? IV.


Michal Polák

Nové slovo bez rešpektu

vydané 04. 01. 2001 • prečítané 12824x
formát na tlač



Naposledy som skončil svoj článok námietkami proti Trockého koncepcii sovietskeho systému ako ,,degenerovaného robotníckeho štátu". Na jednej strane tu bol fakt, že tento systém prejavil schopnosť rozšíriť sa aj do oblastí, kde proletárska revolúcia nevypukla, a kde teda nemohla ani zdegenerovať. To samozrejme Trockij nemohol tušiť, keďže bol zavraždený dlho pred koncom druhej svetovej vojny.


Druhá námietka voči jeho teórii ho však predsa len mala upozorniť, že táto teória má nedostatky (Trockij v skutočnosti tesne pred smrťou pripustil možnosť, že sa mýlil). Robotnícka trieda podľa neho stále vlastnila všetok majetok v ZSSR. V skutočnosti však nad ním nemala nijakú moc - tú naopak držala v rukách byrokracia, ktorá bola podľa Trockého len parazitom na tele proletariátu. Aký zmysel malo takéto formálne ,,spoločenské vlastníctvo"?

Podobné otázky a úvahy viedli rôznych marxistických mysliteľov k záveru, že sovietska spoločnosť nie je ani kapitalizmom, ani socializmom, ale novou, historicky predtým neznámou formou triednej spoločnosti (čím vlastne dávali zapravdu minule spomenutej anarchistickej kritike). Už v roku 1939 vyšla kniha Bruna Rizziho Byrokratizácia sveta, v ktorej autor nazval sovietsky systém ,,byrokratickým kolektivizmom". Vyznačoval sa podľa neho tým, že formálne spoločenské vlastníctvo výrobných prostriedkov bolo v skutočnosti vlastníctvom byrokracie, vzhľadom na to, že tá nad ním mala skutočnú moc - ona rozhodovala o obsahu plánu, investíciách, mzdách atď. Byrokracia tak bola skutočnou novou triedou, ktorá vykorisťovala proletariát - nie jednotlivo, ako to robia kapitalisti, ale kolektívne, používajúc na to štát. Rizzi sa navyše domnieval, že táto nová spoločenská formácia vznikala aj v iných častiach sveta - jej zárodky boli prítomné v americkom New Deale i v nemeckom fašizme. (Podobnú analýzu neskôr vytvorili aj americkí trockisti James Burnham a Max Schachtman. Ba jedna teória o novej triede vznikla aj vo východnej Európe - vytvoril ju Juhoslovan Milovan Djilas, za čo bol aj náležite potrestaný.)

Dobre utajený mozog

Zatiaľ čo spisy Trockého či iných nekomunistických marxistov boli v reálnom socializme, povedzme, silne nedostatkovou literatúrou, voľne prístupné boli myšlienky iného potenciálneho disidenta. Núkali sa na každom kroku, ba dokonca sa vnucovali. Tým verejným, a predsa utajeným kritikom reálnosocialistickej spoločnosti totiž nebol nikto iný, než Karl Marx.

Marx toho o socialistickej spoločnosti nenapísal veľmi veľa (o dôvodoch sa zmienim v budúcom pokračovaní). Predsa len sa však v jeho diele dajú nájsť roztrúsené poznámky o podobe budúceho socializmu, a všeličo sa dá vyčítať aj z jeho kritiky kapitalizmu.

Podľa Marxa mali socialistickú spoločnosť tvoriť ,,združení výrobcovia". Tí mali demokraticky rozhodovať o tom, ako sa bude nakladať s výrobnými prostriedkami, a aj s produktom ich práce. Hospodárstvo malo byť plánované v tom zmysle, že pracujúci sa mali dopredu dohodnúť na tom, čo by vlastne chceli vyrábať. Námezdná práca mala úplne zmiznúť, čím sa malo prekonať odcudzenie človeka.

Marx neznášal byrokraciu, cenzúru a vôbec akékoľvek inštitúcie, ktoré sa stavali do cesty slobode. Ako som sa už zmienil v minulom pokračovaní, štát mal v socialistickej spoločnosti ,,odumierať", jeho funkcie mali postupne upadať. Politika ako taká, teda boj o mocenské pozície, mala zaniknúť - zmiznúť mal vlastne aj samotný rozdiel medzi vládnucimi a ovládanými. (Tieto predstavy sa dajú nájsť najmä v takzvanom ,,mladom Marxovi", ale prechádzajú celým Marxovým dielom, vrátane Kapitálu.)

Aj zbežné pozorovanie reality reálneho socializmu odhalilo značný odklon od takýchto humanistických predstáv. ,,Kým je robotník v práci, nie je doma, a keď je doma, nie je v práci" - tento Marxov opis platil na reálny socializmus aspoň tak, ako na kapitalizmus. O demokratickom rozhodovaní o výrobe či rozdeľovaní spoločenského produktu ani nehovoriac. Odumieranie štátu? Koniec rozdielu medzi vládnucimi a ovládanými? Kdeže!

Z hľadiska práce a výroby, ktorá bola pre marxistov vždy najdôležitejšia, sa postavenie obyčajného človeka v reálnom socializme sa vlastne nejak zvlášť nelíšilo od kapitalizmu. Jeho práca mu nebola o nič viac ,,prvou životnou potrebou", ako v kapitalizme. Rozhodovali o nej jeho nadriadení, bez akejkoľvek demokratickej samosprávy, presne tak, ako v kapitalizme. Napokon, presne tak ako v kapitalizme, dostával za svoju prácu mzdu (i keď to, čo v kapitalizme, si za ňu kúpiť nemohol.)

Práve takéto pozorovania viedli mnohých marxistov napokon k tomu, že sovietsky systém nazvali štátnym kapitalizmom. Štát, ktorý nebol nijakým demokratickým združením výrobcov, v ňom podľa nich hral úlohu kolektívneho kapitalistu, ktorý presne tak, ako ostatní kapitalisti, vykorisťoval námezdne pracujúcich, akumuloval kapitál atď. Stalo sa tak najmä preto, že boľševická strana nemohla v zaostalom a izolovanom Rusku sama vytvoriť socializmus; a tak jej pripadla historická úloha buržoázie, teda modernizácia a industrializácia.

Na väčšinu štátno-kapitalistickej kritiky platí Trockého námietka, že je to skôr heslo odporu, ako konkrétna teória. Najprepracovanejšiu verziu tejto teórie zrejme vytvoril Anglo-Palestínčan Tony Cliff. Podľa neho kľúčovú úlohu v premene sovietskeho systému na štátno-kapitalistický zohralo obkľúčenie Sovietskeho zväzu nepriateľskými mocnosťami. Neustála vojenská hrozba donútila štát, aby vynakladal obrovské úsilie na obranu. V dôsledku toho sa začalo rýchle spriemyselnenie sovietskeho štátu, ktorý sa zmenil z prevažne poľnohospodárskej na prevažne industriálnu krajinu v priebehu historicky nevídane krátkeho času.

Industrializácia si však vyžadovala veľké investície, čo vlastne znamenalo, že prvým prikázaním sa stala akumulácia kapitálu - teda presne ten motor, ktorý podľa Marxa hnal vpred aj ,,klasický" kapitalizmus. Ruský proletariát tak upadol do ešte horšieho postavenia, ako ten západný, vzhľadom na to, že akumulácia prebiehala v Rusku omnoho rýchlejšie, ako na Západe, a preto aj vykorisťovanie bolo oveľa výraznejšie.

Stalinizmus požiera svoje deti

Základný problém teórií o novom druhu spoločnosti, ako aj o štátnom kapitalizme, spočíva v tom, že nedokážu vysvetliť obdobie stalinského teroru. Žiadna východoeurópska krajina takéto obdobie, našťastie, už nezažila; procesy päťdesiatych rokov sa nestihli rozrásť do masových čistiek, aké v ZSSR prebiehali v tridsiatych rokoch. Obdobie normalizácie po roku 1968, i keď bolo dusivé a na mnohých sa tvrdo podpísalo, sa s nimi nedá porovnávať. Nielen preto, že pri ňom nepadali rozsudky smrti, ale najmä preto, že drvivá väčšina postihnutých, ktorých ,,neostalinské" zdravé jadro obviňovalo z ,,pravicového oportunizmu", teda reformizmu, skutočne reformy podporovala, a preto pre konzervatívcov predstavovala naozajstné nebezpečenstvo.

Naproti tomu sa stalinský teror vyznačoval práve tým, že vôbec nebral ohľady na skutočné postoje obetí. Naopak, z hľadiska potláčania opozičnej činnosti bol úplne bezdôvodný. Stalin dal zavraždiť obrovské množstvo ,,starých boľševikov", predrevolučných členov strany - či už členov Ústredného výboru, ktorí revolúciu pripravovali, alebo radových. V Ruskej federácii vyvraždili 90 percent oblastných výborov strany. Popravení boli mnohí blízki Leninovi spolubojovníci. O mnohých z nich, ktorých osobne poznal, Stalin dobre vedel, že všetky obvinenia proti nim sú vykonštruované (podobne ako to bolo u nás v procese so Slánskym). V skutočnosti sotva viac ako mizivé percento obetí malo nejaké výhrady proti sovietskemu štátu, už ani nehovoriac o vážnej opozícii voči nemu.

Na čo teda tento teror vlastne slúžil? Rozhodne nie na upevnenie si moci ,,vládnucej triedy", nech už to mala byť byrokracia, alebo ,,štátna buržoázia". Postihoval totiž obrovské množstvo jej príslušníkov práve tak, ako obyčajných ľudí. Ako mohla nová trieda vládnuť, keď ju samotnú neustále zomieľal mlyn stalinských represálií?

Odpoveď na túto otázku nie je dodnes úplne jasná. V každom prípade je zrejmé, že ak sa aj Sovietsky zväz stal skutočne triednou spoločnosťou opisovaného typu, mohla sa táto premena udiať až po nástupe Chruščova - ba možno až v čase brežnevovskej ,,stagnácie" - teda počas normalizačného obdobia v Česko-Slovensku - kedy byrokracia konečne dosiahla stabilizáciu svojej pozície.

‚,O nutnosti dialektického pohľadu na dejiny. . ."

Dostali sme sa teda aspoň o niečo bližšie k odpovedi na otázku, v čom sme to vlastne žili, a aký postoj k tomu zaujať? Hoci jednoznačné závery dnes ešte stále nemožno vyvodzovať, prihováral by som sa za to, aby sme sa vždy pokúšali vidieť reálny socializmus komplexne. Bol to ekonomicko-politický systém, ktorý bol v našej krajine zavedený z konkrétnych historických dôvodov - jednak preto, že po druhej svetovej vojne najmä v českej časti bývalého spoločného štátu dominoval pocit odporu voči predvojnovému spoločenskému a hospodárskemu zriadeniu, a jednak preto, že Sovietsky zväz, náš východný sused, si potreboval zabezpečiť svoje východné hranice, a na tento účel si vytvoril pásmo satelitných štátov.

Že tento systém znamenal pre mnohých ľudí utrpenie, prenasledovanie a že dokonca mnohých stál aj život (v neposlednom rade mnohých z tých, ktorí ho sami zavádzali), na to postihnutí nikdy nezabudnú, a ani my by sme na to nemali zabúdať. Že zároveň znamenal určitú stabilizáciu spoločnosti, viac-menej vyrovnanie životnej úrovne rôznych skupín, a zakotvenie sociálnej istoty, to je rovnako neodškriepiteľné pre tých, ktorí túto istotu po novembri 1989 stratili. Nepochopenie toho, ako hlboko sa neistota podpisuje na stave ľudskej duše, akú veľkú traumu zažívajú ľudia, ktorí sa zo dňa na deň ocitnú v hlbočine bez toho, aby ich niekto naučil plávať, je totálnym zlyhaním slovenských ,,liberálnych" intelektuálov. Tých dodnes ani volebná porážka roku 1992 nenaučila, že reči o ,,strachu zo slobody" a ,,túžba po návrate do klietky" jednoducho nie sú primeranou odpoveďou na hlboko prežívané problémy skutočných ľudí.

Faktom je, že podobná existenčná istota nebola, aspoň po tridsať povojnových rokov, obmedzená na ,,socialistický tábor". Aj vďaka politike sociálnodemokratických strán - v niektorých prípadoch skoro výlučne vďaka nej - dokázal v minulosti európsky model kapitalizmu zabezpečiť širokým vrstvám obyvateľstva väčšinu z toho, čo u nás poskytoval reálny socializmus. Otázka, či by sa to bolo stalo aj bez nutnosti súťažiť so sovietskym systémom, je namieste. Reálny socializmus však v každom prípade vo svojich pozitívach nebol jedinečný.

Už vyše dvadsať rokov však nie je pravda, že kapitalizmus smeruje k stále väčšej existenčnej istote a humanizácii spoločnosti, a preto k nej nespeje ani naša súčasná spoločnosť. Práve to je dôvodom, prečo tak ostro vytupujú niektoré pozitívne črty reálneho socializmu na pozadí súčasného stavu.

Ako model pre budúcnosť však reálny socializmus slúžiť nemôže - a nesmie. Utrpenie jedných nemôže byť v socialistickej spoločnosti ospravedlňované spokojným životom druhých. Ak nám ide o skutočne humanistickú spoločnosť, nesmieme zabúdať, že práve ľavica sa musí na ,,reálny socializmus" dívať kriticky, tak, ako to bolo aj v minulosti.

Musíme dnes veľmi tvrdo premýšľať nad tým, ako sa vyhnúť chybám, ktoré sprevádzali a napokon zahubili minulý pokus o dosiahnutie humánnej a spravodlivej spoločnosti. A s tým súvisí aj nutnosť podrobne diskutovať o tom, ako má vlastne vyzerať socializmus nový. No o týchto myšlienkach až niekedy nabudúce.



Michal Polák je doktorand na London School of Economics (Londýnskej vysokej škole ekonomickej) a člen Združenia sociálnej sebaobrany.





Vaše komentáre:

Lukáš  (15.12.2005 19:45:07)     
socializmus
Veľmi dobré na zamyslenie čo nám socializmus priniesol a zobral. Teoreticky mohol byť socializmus dobrý ale prakticky sa neosvedčil (ako pre koho).

Reagovať

 (02.04.2007 10:00:41)     

Je to zlé

Reagovať

Rarus  (04.09.2007 22:11:35)     
Od analýzy minulého k projektu budúceho-

Autor sa usiloval - a vcelku s úspechom - o analýzu a identifikovanie príčin krachu socialistických režimov. Oprávnené zdôraznenie otázky, či kapit. systémy vyspelých európ. štátov by boli z čistej ľudskosti zaviedli toľko sociálnych vymožeností nebyť nutnosti tromfovať ZSSR.
Za hlavnú zásluhu autora považujem, že v závere svojich úvah vyzvihol nutnosť použiť min. skúsenosti s reálnym socializmom k zostaveniu dokonalejšieho projektu humánnej spoločnosti. Konštatuje, že súčasná podoba kapitalizmu nemá pro ľudstvo perspektívnu tendenciu vývoja. Dodávam, že súčasné možnosti, intelektové kapacity a ich výzbroj, a konečne aj charakter motivácie, by to mohli zvládnuť - na rozdiel od mysliteľov 19. a 20.storočia a primitivizmu vykonávateľov ich myšlienok.

Reagovať

Fester  (24.10.2007 11:47:23)     

Je to na PRT

Reagovať

fester  (07.11.2007 12:07:47)     

horčica je najlepšia

Reagovať

fester  (07.11.2007 12:07:54)     

horčica je najlepšia

Reagovať

Karol  (05.06.2009 06:57:58)     

Ja umrem, ze socializmus novy... Ze je marxista nepoucitelny, jasne vidiet, co vystraja bolsevik Hugo vo Venezuele...
Dakujeme, dalsi experiment Socializmus si neprosime...

Reagovať

eli  (07.10.2009 18:21:38)     

Určite socializmus nový, ale určite nie ako štátne vlastníctvo podnikov. Ten zomrel v 89-tom. Podniky by mali prejsť do vlastníctva miest. Takto by bol zachovaný aj trh.

Reagovať

WZX  (24.12.2013 02:10:35)     
michael kors
already you . This is when you feel andbe In recognition of it actually . Please <a href="http://www.louisvuittonchristmas2013.com/" title="Louis Vuitton Sale">Louis Vuitton Sale</a> make sure that your body language is open . <a href="http://www.michaelkorsoutletonlineinc.com/" title="michael kors outlet online">michael kors outlet online</a> Details 6 . If it is in proper position <a href="http://www.louisvuitton-lvpurses.com/" title="louis vuitton outlet online">louis vuitton outlet online</a> , <br/>when you have time is not unfortunately deadline <a href="http://www.mymichaelkorseshop.com/" title="michael kors">michael kors</a> so many attach to everythingthat. It is spoken conduct <a href="http://www.michaelkorsoutletchristmas.com/" title="michael kors outlet">michael kors outlet</a> the assessment of andassumptions looking for the association , <a href="http://www.guccioutlet-online2013.com/" title="gucci bags">gucci bags</a> <br/>becomes distracted and wander off convincing something more , <a href="http://www.louisvuitton-christmas.com/" title="louis vuitton handbags">louis vuitton handbags</a> the insearch of world peace deadline , the footballor. <a href="http://www.usacoachfactoryoutlet2013.com/" title="Coach Outlet">Coach Outlet</a> Read this sentence , ( great works of <a href="http://www.2013-louisvuittonhandbags.com/" title="Authentic Louis Vuitton Handbags">Authentic Louis Vuitton Handbags</a> art is not <br/>coat button jackets and you , <a href="http://www.michaelkorsoutletonlineinc.com/" title="michael kors outlet">michael kors outlet</a> in orarms of your hand . Eye . <a href="http://www.guccioutletpurse.com/" title="gucci outlet online">gucci outlet online</a> I accompanied by youreyes in the second half of <a href="http://www.2013louisvuittoneshop.com/" title="louis vuitton bags">louis vuitton bags</a> greeting . Has been classified by eye contact : <a href="http://www.mylouisvuittonfashion.com/" title="louis vuitton bags">louis vuitton bags</a> in the <br/>even if there is a word of <a href="http://www.manpasandonline.com/" title="Michael Kors Outlet">Michael Kors Outlet</a> all , we have to form a decision within <a href="http://www.louisvuittonoutletyears.com/" title="louis vuitton outlet">louis vuitton outlet</a> a few secondsand before frequently . Friend or <a href="http://www.michaelkorsoutletchristmas.com/" title="michael kors">michael kors</a> Foe ? Fight or flight ? Opportunities and threats <a href="http://www.louisvuitton--outletstore.net/" title="louis vuitton store">louis vuitton store</a> ? <br/>o kakuritsu suru tame no <a href="http://www.outletchristianlouboutin13.com/" title="Christian Louboutin online">Christian Louboutin online</a> daini no riyū wa, ningen no attention 10 supan ni kankei shite imasu. Shinji rarenai kamo shiremasenga, averageperson no chūi jizoku jikan wa <br/>

Reagovať


Pridať nový komentár

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?

V rámci komentárov nemožno použiť značky jazyka HTML (tagy).

Ak chcete vložiť tučný text, linku, či mailovú adresu, použite prosím nasledovné značky:
[b]tučné[/b], [odkaz]www.domena.sk[/odkaz], [email]meno@domena.sk[/email]

Poslať linku priateľoviFormát na tlač

           



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.