hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

22. 09. 2017 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



O voľbách a demokratickej morálke

Daniel Novák

Nedávno sa u nás opäť konali parlamentné voľby. Po tentoraz dlhšom uvažovaní som sa napokon opäť rozhodol – voliť nepôjdem. Nie že by mi nezáležalo na tom, ako bude vyzerať moja budúcnosť (to je ten neustále sa opakujúci argument väčšiny zástancov/kýň „demokracie“), ale jednoducho som si nemal z čoho vybrať. Ba čo viac, už neverím v zastupiteľskú demokraciu. Tá totiž – a tobôž v ponímaní á la Slovakia (apatickí a neaktívni občania a vlastné záujmy si hájaci politici) - podľa mňa nie je skutočnou demokraciou. Skutočná demokracia, kedy aj voľby môžu niečo podstatné zmeniť, je demokracia priama

(27. 06. 2006)



Linka na dnes



Left Business Observer

V podstate vlastne samizdat podobného razenia, ako vyššie uvedený mesačník. Vydáva Doug Henwood, ktorý od štúdia anglickej literatúry prešiel postupne až k marxistickej ekonómii. Zatuchnutosť minulého režimu tu však nenájdete - časopis je písaný veľmi živým, duchaplným jazykom a jeho obsah je rovnako kvalitný - šéfredaktor je zbehlý v celej súčasnej ekonomickej vede.


Latinská Amerika


Čílsky prezident Salvador Allende s obrancami prezidentského paláca počas Pinochetovho prevratu 11. septembra 1973, iba niekoľko hodín pred smrťou.




Bushovi a ropným magnátom prevrat nevyšiel

Jakub Topol

Georgovi Bushovi nevyšiel ďalší pokus zabrzdiť rozmach ľavicových hnutí v Latinskej Amerike. Jeho administratíva sa už niekoľko rokov usiluje zlikvidovať venezuelského prezidenta Huga Cháveza. Má na to dva „vážne“ dôvody: bojí sa rozšírenia ľavicovej sociálnej politiky a chce kontrolovať jedného z najväčších vývozcov ropy na svete. Použil na to scenár, ktorý viedol k polofašistickej diktatúre Augusta Pinocheta... (pridané 24.08.2004)


Význam Huga Cháveza

Tariq Ali

Účasť na nedeľnom referende vo Venezuele bola obrovská. Hlasovalo 94,9 percenta voličov. Venezuela vo svojej novej ústave umožňuje občanom právo odvolať prezidenta ešte pred skončením jeho/jej volebného obdobia. Žiadna západná demokracia toto právo ani v písanej, ani nepísanej ústave nemá. Chávezovo víťazstvo bude mať dôsledky ďaleko za hranicami Venezuely. Je triumfom chudobných nad bohatými a je poučením, ktoré by si mali Lula v Brazílii a Kirchner v Argentíne dobre všimnúť. Rozhodujúci bol nie James Carter, ale Fidel Castro, ktorý Chávezovi radil, aby referendum usporiadal. Chávez prejavil svoju dôveru v ľudí tým, že im vložil moc do rúk, a oni sa mu za to štedro odvďačili. Opozícia sa spochybňovaním výsledkov iba sama zdiskredituje... (pridané 18.08.2004)


Boj o půdu ve Venezuele

Maurice Lemoine

19. srpna vypršela polovina mandátu prezidenta Hugo Cháveze. Venezuelská ústava umožňuje po uplynutí půlky volebního období organizaci odvolávacího referenda. Avšak 12. září prohlásila Národní volební rada, že žádost opozice, předložená 20. srpna, je nepřijatelná, neboť není v souladu se zákonem a nedbá norem ústavy. Část opozice dál sází na spiknutí, které by vedlo k násilnému řešení krize. Bojuje totiž o čas. Uskutečňování očekávaných opatření (od široké alfabetizační kampaně po velmi významnou agrární reformu) totiž zvyšuje mezi lidem podporu vlády... (pridané 03.05.2004)


Chiapas: 10 rokov revolúcie

Československá anarchistická federácia

Vo štvrtok 5. februára o 18:00 sa na internáte Družba (pri Botanickej záhrade), blok D1, D-klub, uskutoční prednáška Alice Dvorskej a následná diskusia o zapatistickom hnutí v Mexiku. Diskusie sa zúčastní aj na Slovensku žijúci Mexičan. V rámci večera sa bude tiež premietať film Storm From The Mountain (Z hôr prichádza búrka). Vstup zdarma... (pridané 03.02.2004)


Kolumbie a lidská práva

Nina Englanderová

„Nebudeme vychovávat naše děti pro válku,“ je heslo, které razí organizace Popular Women´s Organization (OFP; Ženská lidová organizace) z města Barrancabermeja. Jejím posláním je ochrana lidských práv mezi uprchlíky. Avšak takovéto přímočaré prohlášení na ochranu vlastních dětí stačí, abyste se stali dalším terčem v násilné politické válce... (pridané 08.12.2003)


Mozaika alternatív ku kapitalizmu

Oleg Resin

V piatok 17. októbra, po mesiaci triednych zápasov, bol bolívijský prezident Sanchez de Lozada prinútený vrtuľníkom utiecť zo svojho paláca. Nezvládol pohľad na tisíce baníkov, ktorí práve dorazili z hôr s nákladom dynamitu v rukách. Obyvateľstvo Bolívie tak definitívne prevzalo bojovú štafetu od Argentínčanov a stalo sa ďalšou iskrou v protikapitalistickom požiari, ktorý postupne zachvacuje Latinskú Ameriku... (pridané 27.10.2003)


Bolí nás Bolívia?

hej rup!

Prezident padol, nech žije prezident. Masové vystúpenie bolívijského obyvateľstva zvrhlo minulý piatok nenávideného najvyššieho predstaviteľa i celý jeho kabinet. Dráma, počas ktorej museli prezidentský palác pred státisícmi demonštrantov chrániť zákopy a tanky, sa skončila pokojne. Aspoň relatívne. Nový prezident Carlos Mesa v deň prevzatia úradu totiž nielen odvolal vojská z ulíc hlavného mesta La Paz, ale prisľúbil aj, že pred „spravodlivosť bez pomstychtivosti“ budú musieť predstúpiť tí, ktorí sú zodpovední za smrť 60 ľudí v priebehu týždňov nepokojov. Prečo by však tieto iste dramatické udalosti mali bolieť nás?.. (pridané 27.10.2003)


30 dní v bolívarskej Venezuele

Eduardo Núñez

/hr!/ V súvislosti s procesmi, ktoré prebiehali pred tridsiatimi rokmi v Čile, si nemožno nevšimnúť podobnosť s „bolívarskou revolúciou", ktorá sa dnes odohráva vo Venezuele - vrátane ostrého boja nižšími vrstavmi a strednou i vyššou triedou, ktoré už vyvolali jeden pokus o puč. Nasledujúci opis dnešného venezuelského života je možno miestami naivný, miestami niekomu pripomenie istý starý známy štýl... Môžeme však predpokladať, že v tomto prípade je úprimný a že nám dáva možnosť dozvedieť sa veci, ktoré sa v bežných médiách príliš často nevyskytujú. /hr!/.. (pridané 11.09.2003)


Allende - rytier bol nahý

Régis Debray

Salvadora Allendeho neporazili. Zomrel tak, ako by si to bol želal: v boji. Nič ho nedonútili prijať. Človek od neho často počúval – tak často, že tomu skoro aj prestal veriť – „nedovolím, aby ma v pyžame strčili do nejakého lietadla, nebudem žiadať o azyl na nijakom veľvyslanectve.“ Jedna vec však bola všetkým jeho priateľom jasná: pre tohto hlavného hrdinu sa hra neskončí ako komická opera, ako sa to tak často stávalo v susedných krajinách... (pridané 11.09.2003)


Utópia sa volá Santiago

Andy Beckett

V ospalom, zazobanom mestečku West Byfleet v južnom Anglicku sa začiatkom sedemdesiatych rokov odohral malý, ale pozoruhodný experiment. V záhradnej šope jedného tunajšieho domu postavil mladík menom Simon Beer zo súčiastok rozhlasových prijímačov, ružového a zeleného kartónu niekoľko elektronických meračov verejnej mienky. Nápad, na ktorom boli založené – užívatelia mali otáčať ručičkou, aby dali najavo, nakoľko sa im páči alebo nepáči nejaký politický návrh – bol podivný a ambiciózny, no fungoval. Ešte prekvapivejší bol však trh, pre ktorý bol určený: nie Veľká Británia, ale Čile... (pridané 11.09.2003)


Príbeh menom Čile

Michal Polák

Znamením dobrého príbehu vraj je, že hoci je plný prekvapení, všetko, čo sa v ňom udeje, je vlastne zákonité. Udalosti, ktoré sa odohrali začiatkom sedemdesiatych rokov v Čile, rozhodne sľubovali, že z nich raz bude dobrý príbeh. Keď Salvador Allende v septembri 1970 zvíťazil v prezidentských voľbách, nečakal to hádam ani on sám - a predsa to bol logický dôsledok dlhoročného vývoja čílskej spoločnosti. Dobrý a napínavý príbeh však nie je to isté, ako príbeh s dobrým koncom. Rozprávka o malom národe, ktorý pod vedením demokraticky zvoleného marxistu úspešne zavŕšil “pokojnú cestu k socializmu“, sa nekonala. Namiesto nej sa v Čile odohrala tragédia... (pridané 24.02.1999)




Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.