|
Z archívu
Ivan SvitákNejfatálnější ženou všech dob je múza dějin - zlomyslná Kleo. Pražské jaro je jednou z jejích lstí, jimiž zahrnuje smrtelníky, zaručujíc, že motivace lidí a výsledky dějin spolu nikdy netančí pas de deux. Pražské jaro je projev epochální iluze roku 1968, v němž se probudila víra v možnost strukturálních změn průmyslových společností Západu a Východu. Tato myšlenka je živá dodnes, protože iluze vzpoury tvoří dějiny úspěšněji než realita normalizace. Pražské jaro bylo původním pokusem čs. reformních komunistů otevřít cestu jednotě demokracie a socialismu. Ztroskotání pokusu nemění hodnotu velikosti tohoto úsilí. Ikarův příklad žije navzdory tomu, že se zřítil do Egejského moře. Létáme díky Ikarům. (21. 08. 2003)
Linka na dnes
Je až bolestne neuveriteľné, že talianska Strana komunistickej obnovy a naša KSS patria do tej istej politickej „rodiny" - ale koniec koncov, aj ku kresťanstvu sa hlásia na jednej strane bosonohí latinskoamerickí kňazi žijúci v chudobe a s chudobou a na druhej strane zase fašistickí pohrobkovia Hlinkovej gardy... Partito rifondazione comunista skutočne nie je komunistickou stranou na ten štýl, na aký sme u nás zvyknutí. Je jednou z najdôležitejších predstaviteliek „tretej ľavice" (t. j. ani sociálnodemokratickej, ani starokomunistickej) - a možno-možno dokonca jednou z lastovičiek ľudskejšej budúcnosti... Uvidíme.
|
|
Slovenská ľavica
|
Otvorený list SMERu
Vážení členovia predsedníctva strany SMER - sociálna demokracia,
ako občania, ktorým záleží na dodržiavaní sociálnych práv v Slovenskej republike, sme privítali víťazstvo ľavice v parlamentných voľbách. Domnievame sa, že rany, ktoré spôsobila doterajšia vláda väčšine občanov, treba vyliečiť a novým zabrániť. Neznamená to nič iné ako vrátiť sa k štandardom bežným v západnej Európe. Slovensko má šancu urobiť dôležitý krok k obnoveniu otvorenej spoločnosti, kde už nebude možné oponenta iba onálepkovať, zosmiešniť a zahriaknuť, ale bude s ním nutné poctivo a slušne diskutovať. K štandardom takejto spoločnosti však v žiadnom prípade nepatrí účasť krajnej pravice vo vláde... (pridané 27.06.2006)
|
Odkliať skamenenú krajinu
Michal Polák Všimli ste si? Žijeme dnes v stave myšlienkovej neslobody, nie nepodobnom normalizácii. Ani v súkromí nemožno mimo dôverný okruh vysloviť bez obáv svoj názor. Mechanizmus sociálnej kontroly sa líši. Nejde o priamu politickú hrozbu. No napriek tomu vládne v spoločnosti predstava jedinej správnej cesty, v dôsledku čoho je napríklad podpora SMERu považovaná za niečo ako duševnú poruchu. Takýto stav je sám chorý. Má ďaleko od predstáv z Novembra ´89 o politickom pluralizme a slobode myslenia... (pridané 13.06.2006)
|
Deklarácia 2005:
Viac demokracie a rovnosti
Dvanásteho júna tohto roku sme si v nezvyčajnom tichu pripomenuli 100. výročie slovenskej sociálnej demokracie. Storočnica organizovanej ľavice na Slovensku však nie je iba storočnicou jedného politického subjektu. Je to sto rokov boja o kvalitu demokracie. Z lona tohto zápasu vzišli tie najzdravšie tradície občianskeho hnutia zasadzujúce sa za práva chorých a bezbranných, žien a detí, pracujúcich a nezamestnaných, kultúrnych a národnostných menšín, ale aj za práva tých, ktorí prídu po nás a majú nárok na kvalitné životné prostredie. Z toho istého zápasu sa však zrodili aj omyly, zlyhania a zločiny, ktoré zneisteli milióny ľudí veriacich v pokrok a humanizmus. Súčasná ľavica má dve minulosti a táto dvojaká pamäť ju priviedla do obdobia ideologického a politického zmätku, ktoré už nie je náhodným zaváhaním, ale štrukturálnou realitou... (pridané 28.06.2005)
|
Čo sa to stalo so slovenskou ľavicou?
Joseph Grim Feinberg /hr!/ Tento príspevok bol pôvodne napísaný pre západného čitateľa a preto sa podrobnejšie venuje aj niektorým nám dobre známym reáliám. Napriek tomu, že bol v pôvodnom anglickom znení zverejnený už pred nejakým časom, zostáva - žiaľ - stále hlboko aktuálny. /hr!/ Keď sa v septembri minulého roka objavili výsledky parlamentných volieb, bolo jasné, že na Slovensku bude po prvýkrát od konca druhej svetovej vojny vládnuť nekompromisne pravicová vláda. Ba čo viac, päťpercentný prah na vstup do parlamentu prekročila iba jediná strana otvorene sa hlásiaca k ľavici – KSS so ziskom 6,3 percenta. Západní investori a budovatelia impéria sa potešene usmiali. (Žeby skákali od radosti sa však povedať nedá. Nad krajinou, ktorú si v zahraničí až pričasto pletú s inými, sa zase nemožno až tak veľmi vzrušovať.) Na druhej strane, vzdelaní a západne orientovaní Slováci si poriadne zhlboka vydýchli. Po desaťročí mierne protizápadného populizmu a štyroch rokoch ťažkopádnej koalície neoliberálov a sociálnych demokratov sa zdalo, že krajina konečne nastúpi svoju dlho očakávanú cestu k trhovej ekonomike, európskej integrácii a členstvu v NATO. Väčšina obyvateľstva však netušila, čo má od novej vlády očakávať... (pridané 15.08.2003)
|
Zbaviť sa strachu z odporu
Michal Polák Orientácia politických strán na Slovensku funguje podľa „modelu vývesného štítu": strana je taká či onaká, ľavicová či pravicová, horná či dolná, jednoducho vtedy, keď sa za takú vyhlási. Napríklad: z nacionalistických HZDS a SNS sa odštiepia skupinky, z ktorých potom vznikne – čáry-máry-fuk! – strana liberálna (DÚ). Samotné HZDS je chvíľku „doľava inklinujúce", potom zase niekoľko rokov „širokým hnutím stredu", aby nakoniec zase premaľovalo firmu a stalo sa „ľudovou stranou" – samozrejme bez toho, aby sa namáhalo s nejakou myšlienkovou diskusiou. Aké myšlienky, priatelia, keď nám tu ide o moc! Ľavicový poslanec Róbert Fico sa zase môže bez akéhokoľvek hlbokého prehodnotenia svojich dovtedajších názorov z ničoho nič prerodiť na predsedu „manažérskeho" (?) Smeru, ktorý nie je „ani ľavicový, ani pravicový, ani liberálny"... (pridané 05.04.2000)
|
|
|
