Víťazi a porazení na irackej ceste k trhu

Autor: Corporate Watch/Priatelia Zeme (mailto:@), Téma: Vojna v Iraku
Vydané dňa 11. 04. 2006 (11695 × prečítané)




Irak nezažíva len vojenskú okupáciu, ale aj čosi, čo nemožno nazvať inak ako ekonomická invázia. Najviac na situácii zarábajú americké firmy, no ani britské korporácie neprichádzajú skrátka. Organizácia, ktorá skúma dôsledky pôsobenia nadnárodných spoločností Corporate Watch, zdokumentovala, že britské firmy uzatvorili v tejto krajine zmluvy v celkovej sume 1,1 miliardy libier. Napriek obrovským sumám, ktoré smerujú do obnovy, sú vodárenské či energetické služby v horšom stave ako počas éry Saddáma Husajna. Pôžičky MMF, podmienené prijatím tvrdých reforiem, viedli k masovej nezamestnanosti a prudko rastúcej chudobe. Prostriedky z rozvojovej pomoci USA a Veľkej Británie zatiaľ smerujú na účty korporácií, konštatuje autor správy o ich pôsobení v Iraku Loukas Christodoulou. Nasledujúci text je výberom z jeho analýzy.

Britské firmy zohrávajú kľúčovú rolu v dvoch sektoroch: konzultácie, najmä v oblasti privatizácie, a súkromné bezpečnostné služby. Pri vstupe na iracký trh im pomáhala britská vláda, ale aj rôzne združenia obchodu.

Konzultanti – tvorcovia nového Iraku

Paralelne s tým, ako privatizácia otvorila v Iraku nové možnosti ziskov, sa krajina stala „Mekkou“ pre konzultantov. Po páde monarchie v roku 1958 bola iracká ekonomika zoštátnená. V súčasnosti by sa mala transformovať na trhové hospodárstvo. Slovami nastoľovateľov nového poriadku – pôjde o zavedenie princípov voľného trhu, čo v praxi znamená dominanciu korporácií. Ešte počas dočasnej správy boli prijaté zákony, ktoré umožnili privatizáciu viac ako 200 štátnych podnikov. Transformácia krajiny si však vyžiada úplnú zmenu politického aj hospodárskeho systému. Britské ministerstvo medzinárodného rozvoja v tejto súvislosti skonštatovalo, že iracká vláda bude musieť podstúpiť „politicky citlivé“ reformy. Usiluje sa jej preto pomáhať ako sa len dá – napríklad prostredníctvom privatizačných konzultantov.

Jedným z lídrov v tejto oblasti je pravicový think-tank Adam Smith International (ASI). Skúsenosť s poskytovaním ideologickej podpory pre reformy nadobudol v čase, keď bola britskou premiérkou Thatcherová. V rokoch 1998 až 2003 mu ministerstvo medzinárodného rozvoja zaplatilo viac ako 34 miliónov libier za „rozvojovú“ prácu v rôznych krajinách sveta. Šlo napríklad aj o pretláčanie privatizácie vodárenských služieb v Tanzánii. V Iraku ASI pomáhal pri inštitucionálnej podpore irackej vlády. Šlo o obnovu štruktúr niektorých irackých ministerstiev, ale aj o fyzickú rekonštrukciu ich priestorov. Jeden z poslancov počas prieskumu napríklad zistil, že think-tank navrhoval riešenie kancelárií ministrov.

Top ten

Corporate Watch zostavil rebríček desiatich britských korporácií, ktoré zatiaľ najviac zarobili na rekonštrukcii Iraku. Zhruba pol miliardy libier zarobila firma AMEC, ktorá od roku 2004 spolupracuje s americkou spoločnosťou Flour na veľkých rekonštrukčných projektoch. Ide najmä o energetické a vodohospodárske projekty.

Zmluvu na viac ako 246 miliónov libier získala súkromná bezpečnostná firma Aegis. V júni 2004 uzavrela s Pentagonom 3-ročnú zmluvu na koordináciu najväčších súkromných vojensko-bezpečnostných firiem v Iraku. Obrat Aegis stúpol z 554-tisíc libier v roku 2003 na 62 miliónov libier v roku 2005. Irak sa na tomto podieľal troma štvrtinami.

Ďalšou veľkou súkromnou bezpečnostnou spoločnosťou je Erinys, ktorá získala od americkej armády zákazku za 50 miliónov libier a ďalšiu za 100 miliónov na ochranu ropných polí.

Jeden z najväčších kontrakotv – na 113,17 milióna libier - na rozvoj ťažby ropy od čias Husajnovho režimu získala firma Petrel Resources. O zisk sa podelí s partnerskou spoločnosťou Makman.

Banka HSBC kúpila Investičnú banku Dar es Salaam, ktorá má aktíva v hodnote 52,05 milióna libier. Zisk HSBC na Blízkom východe narástol od roku 2004 o 25%.

Výrobca dieselových motorov Cummins na zákazkách v Iraku zarobil 25,8 milióna libier.

Firma PB Power za podporu v oblasti elektrických služieb zarobila 24,88 milióna libier.

Control Risks je jednou z najväčších bezpečnostných firiem v Iraku. Zabezpečuje viac ako 250 operácií. Spolu s Armor Group poskytuje napríklad bezpečnostné služby zamestnancom britskej vlády. Doposiaľ zarobila 23,5 milióna libier.

Hlavným poradcom irackého ministerstva priemyslu a nerastných surovín sa v roku 2004 stala firma MerchantBridge, ktorá zarobila 22,07 milióna libier.

Desiatou je ďalšia súkromná bezpečnostná firma - Global Risk Strategies. V Iraku zamestnáva 2.-tisíc ľudí a jednou z jej úloh bola distribúcia nového dinára, či bezpečnosť bagdadského letiska. Zarobila 15,4 milióna libier.

Stop potravinovej pomoci

Krajina sa vydala na prechod k trhovému hospodárstva vyzbrojená pôžičkou MMF v hodnote 685 miliónov dolárov. Aby ju získala, musela sa zaviazať, že podstúpi ekonomické reformy vrátane zvýšenia cien dotovanej ropy a obmedzí program potravinových dávok. Vláda ani MMF, poznamenáva Daud Salman v príspevku pre Environmental News Service, sa však príliš nezaoberali dôsledkami takejto reformy na obyvateľov.

V tomto roku by malo v rámci prechodu k voľnému trhu dôjsť k zníženiu výdavkov na potravinovú pomoc zo štyroch na tri miliardy dolárov. Vláda v Iraku poskytuje dotácie na základné potraviny ako múka či cukor už desaťročia. Škrty sa budú týkať napríklad soli, mydla či fazule. Ministerstvo obchodu tvrdí, že tento tovar patril medzi nedostatkový v čase sankcií, no dnes sa dá bez problémov zohnať, takže neexistuje dôvod, prečo by ho mala distribuovať vláda. Potravinovú pomoc dostáva približne 96% Iračanov, teda asi 28 miliónov ľudí. Podľa odhadov Potravinového programu OSN z roku 2004 bola na pomoci vysoko závislá tretina obyvateľov. Bez nej budú mnohé nízkopríjmové skupiny – obzvlášť ženy a deti – trpieť nedostatkom potravín. Hovorca ministerstva obchodu tvrdí, že podľa ich analýz nebudú dôsledky škrtov katastrofálne.

„Iračania sú stále veľmi závislí na štáte,“ konštatuje v rozhovore so so Salmanom ekonóm Munthir Hadi, podľa ktorého škrty na potravinovej pomoci povedú k nárastu chudoby.

Iracké reformy majú teda svojich víťazov aj porazených. Napriek tomu, že je už zrejmé, kto je kto, môžeme sumár situácie uzatvoriť niekoľkými číslami, ktoré nahradia titulky na záver čohosi, čo začína pripomínať film so zlým koncom. Podľa januárových údajov irackého ministerstva práce a sociálnych vecí žijú pod hranicou chudoby viac ako dva milióny Iračanov. Od začiatku invázie v apríli 2003 chudoba narástla o 30%. Ceny potravín stúpli v období od decembra 2005 do januára 2006 o 26%. Dôvodom bola čiastočne inflácia a čiastočne zvýšený dopyt po mäse a zelenine v dôsledku vtáčej chrípky. MMF odhaduje, že tento rok inflácia vzrastie o 15%, tempo hospodárskeho rastu sa odhaduje na 10%.

Použité zdroje:

Informácie o správe Corporate Watch

Príspevok o škrtaní potravinovej pomoci