Zrušenie pokút pre úradníkov, likvidačné pokuty pre občanov?

Autor: (mailto:@), Téma: Ostatné, Zdroj: Changenet, 1. augusta 2005
Vydané dňa 01. 08. 2005 (9356 × prečítané)




Podporte pripomienky k návrhu novely zákona o priestupkoch, požadujúce:
1. aby porušovanie zákona o slobodnom prístupe k informáciám (infozákona) úradníkmi zostalo priestupkom a občan mal možnosť podať odvolanie proti nezákonnému rozhodnutiu o priestupku
2. aby občania využívajúci ústavné zhromažďovacie právo nemohli byť zastrašovaní likvidačnými pokutami za porušenie „gumových“ a nejasných ustanovení zákona
3. aby obeť priestupku mala právo byť informovaná o tom, či bol páchateľ uznaný vinným a či mu bola uložená pokuta.

1. Úradníci by mali niesť zodpovednosť za porušovanie infozákona.

Ministerstvo vnútra SR navrhuje, aby porušovanie infozákona zo strany pracovníkov úradov už nebolo priestupkom. Znamenalo by to napríklad, že ani za úmyselné porušovanie infozákona alebo úmyselné obštrukcie by už nemohol byť vedúci úradu alebo konkrétny pracovník postihnutý za priestupok a nemohla by mu byť uložená ani pokuta.

Reálna vymožiteľnosť práva na informácie by sa dosť výrazne oslabila. Ak pracovník úradu svojvoľne a vedome porušuje infozákon alebo úmyselne poskytne nepravdivé informácie, osobný postih tohto pracovníka je aj podľa skúseností z praxe jednoznačne potrebný. Ak bude priestupok zrušený, nebude možné účinne vyvodiť zodpovednosť voči konkrétnym osobám. Ak bude mať nedodržiavanie infozákona aj podporu vedenia úradu, čo nebýva tak zriedkavé, nebudú sa pracovníci obávať ďalej vedome porušovať zákon. Je ťažko predstaviteľné, že inštitúcia bude sama trestať svojho zamestnanca, najmä v prípadoch, ak zamestnanec konal na pokyn nadriadeného, či s jeho tichým súhlasom.

Podporte iniciatívu za zachovanie priestupku a teda aj možnosti vyvodiť osobnú zodpovednosť voči tým pracovníkom verejnej správy, ktorí porušujú zákon o slobodnom prístupe k informáciám!

2. Navrhované zmeny priestupkov ohrozujú aj ústavné právo na verejné zhromažďovanie.

Novela zvyšuje doterajšiu pokutu 1000 Sk za delikty v súvislosti so zhromaždením až na 10 000 korún - v niektorých prípadoch až na 50 000 korún! Priestupkom pritom nie sú závažné výtržnosti či násilnosti - tie spadajú pod trestné právo. Tieto vysoké pokuty majú postihovať napríklad nesplnenie oznamovacej povinnosti zhromaždenia - teda pokuta by hrozila povedzme v prípade, že by pošta načas nedoručila list s oznámením o konaní zhromaždenia. Podobne by mohla obec zvolávateľa zhromaždenia pokutovať päťdesiatimi tisícmi korún v prípade, že jej neposkytne "na jej žiadosť súčinnosť nevyhnutnú na zabezpečenie riadneho priebehu zhromaždenia". Takáto súčinnosť pritom nie je v zákone určená a obec si ju môže vykladať podľa vlastného uváženia. Takisto nie je v zákone určené, aký je "potrebný počet usporiadateľov ", no za ich nezabezpečenie môže byť opäť zvolávateľ vysoko pokutovaný. (Celkový zoznam výhrad v súvislosti so zhromažďovacím zákonom je uvedený nižšie.)

Verejné zhromaždenie je jednou z mála možností na verejné vyjadrenie názoru, ktoré je prístupné aj celkom bežným občanom bez privilegovaného prístupu do médií. Slovenská spoločnosť si ešte stále veľmi nezvykla tento spôsob verejnej účasti využívať. Obávame sa, že vysoké pokuty za veľmi nejasne definované priestupky občanov od využívania ich ústavného práva ešte viac odradia. Aj keby sa totiž usporiadatelia domnievali, že na zhromaždení k žiadnym priestupkom nedošlo, obec či policajný zbor môžu mať iný názor - a ťarcha pokuty môže byť v takomto prípade pre niektoré organizácie až likvidačná. Takéto riziko môže byť ochotný niesť len málokto.

Zavádzanie vysokých pokút za nejasne definované priestupky považujeme za neprimerané ohrozenie základných práv a slobôd. Žiadame preto, aby boli navrhované novely zákonov ohľadom priestupkov zmenené v súlade s našimi pripomienkami.

3. Obeť priestupku musí byť informovaná o výsledku konania

Podľa súčasného stavu osoby, voči ktorým smeroval priestupok (napr. ublíženie na zdraví, vyhrážanie ujmou na zdraví, hrubé správanie) nemajú vôbec právo byť upovedomené o výsledku konania – t.j. o tom , či a ako bol páchateľ potrestaný. Je potrebné, aby bola obeť priestupku informovaná o konaní, napríklad aby mala právo na doručenie výsledného rozhodnutia.


Mgr. Mária Kolíková, Mgr. Peter Wilfling, Združenie Občan a demokracia, Mgr. Michal Polák, Združenie sociálnej sebaobrany, Mgr. Barbora Černušáková, Priatelia Zeme-SPZ, Mgr. Ingrid Králová, Amnesty International na Slovensku


Hromadnú občiansku pripomienku k návrhu zákona možno podpísať na tejto adrese.