"Oni, jedine oni... sú zodpovední"

Autor: Barbora Černušáková (mailto:@), Téma: Ostatné, Zdroj: Priatelia Zeme/CEPA
Vydané dňa 11. 07. 2005 (13900 × prečítané)




Útoky na civilistov sú zločinmi, otriasajú a mali by byť potrestané. Otázka zodpovednosti a viny, za ne je však zložitejšia. Spoločnosť o nej diskutuje prinajmenšom od konca druhej svetovej vojny. Končí sa pri tých, ktorí zločiny vykonávali? Pri tých, ktorí ich naplánovali? Pri tých, ktorí ich vyvolali?

Profesor histórie na Univerzite v Michigane Juan Cole konštatuje, že koncom 90. rokov nebola Veľká Británia pre al-Káidu cieľom. V októbri 2001 bin Ládin pohrozil samovražednými útokmi v prípade, ak sa krajina zapojí do vojny v Afganistane. Keď v roku 2003 jednotky Veľkej Británie po boku USA vpochodovali do Iraku, nechal sa vodca al-Káidy počuť, že ide o „boj proti moslimskému svetu“ a že bude nasledovať odplata. V polovici júna tohto roku odvysielala televízia al-Džazíra nahrávku, na ktorej vodca egyptských teroristov Al-Zawahiri volal po násilných činoch namiesto politickej reformy. Žiadal vyhnanie „cudzích jednotiek“ násilím. Podľa Cola sa zvykli nahrávky s Al-Zawahiriho posolstvom objaviť vždy krátko pred veľkými teroristickými akciami. Šéfredaktor londýnskych arabských novín al-Quds Abdel Bari Atwan preto verejne varoval, že odvysielaná páska je signálom hrozby útoku.

Poslanec George Galloway, ktorého vylúčili z labouristickej strany pre jeho ostrú kritiku vojny v Iraku, skonštatoval, že v pozadí londýnskych výbuchov treba vidieť útok na Afganistan a Irak a fotografie zneužívaných väzňov v Abu Ghraib a na základni Guantanámo. „Vojna a okupácia sa stali hlavným nástrojom našej zahraničnej a bezpečnostnej politiky,“ poznamenal exlabourista. Takáto politika podľa neho za štyri roky urobila zo sveta mimoriadne nebezpečné miesto pre život. Galloway patrí medzi hlasy, ktoré upozorňujú, že kľúčom k bezpečnosti ľudí na Západe je ukončenie okupácie Iraku a hľadanie skutočného riešenia pre Blízky východ. Z tohto pohľadu robí Bushova administratíva a jej spojenci presný opak.

„Na Blízkom východe necháva voľné ruky izraelskému premiérovi Arielovi Šaronovi, namiesto toho, aby zatlačila na izraelsko-palestínsky mier a skončenie izraelskej okupácie palestínskych území, ktorá trvá od roku 1967. Vyhýba sa riešeniu tohto – pre Arabov najvýbušnejšieho – problému a leje doň olej. Po 11. septembri Bush zvolí taktiku útoku na Afganistan, no neskôr od sľubu obnovy krajiny ustúpi, ale v snahe zabrániť návratu Talibanu a al-Káidy v nej ponechá vojská USA a NATO. Väčšinu prostriedkov na zbrojenie a obnovu však neskôr presunie do vojny v Iraku, z ktorej sa v dôsledku nedostatku medzinárodnej podpory a absolútnej nepripravenosti pre povojnové obdobie stane obrovské zlyhanie. Po Abu Ghraib a Fallúdži mnohí moslimovia začínajú veriť bin Ládinovým vyhrážkam, že Spojené štáty napadnú ich krajinu a budú znásilňovať ich ženy, ponižovať ich mužov a kradnúť ich majetky. Pred vojnou v Iraku by tieto tvrdenia neboli dôveryhodné. Podľa prieskumov verejnej mienky si väčšina moslimov na svete váži demokraciu a západné hodnoty. Pred nástupom Busha k moci napríklad väčšina Indonézanov so Spojenými štátmi sympatizovala. Dnes takéto postoje zastáva asi tretina z nich,“ konštatuje vo svojom článku v časopise Salon Juan Cole a dodáva, že dnes ľudí na Západe ohrozuje práve nekompetentná politika G. W. Busha.

Britské Indymedia zverejnili vo štvrtok názor jednej z čitateliek. „Ľudia v Británii majú teraz na výber dve možnosti – zastaviť vojnu a snažiť sa zmeniť svet prostredníctvom zmeny vo vlastnej krajine, alebo nasledovať volanie Tonyho Blaira: 'Tí, čo spáchali tieto činy prostredníctvom terorizmu odhaľujú svoje hodnoty a nastal správny okamih, aby sme im zas my ukázali tie naše. Všetci vieme, o čo im ide. Vraždením nevinných sa nás usilujú zastrašiť a zabrániť, aby sme robili to, čo chceme a to, na čo máme nárok. Nemali by a nesmú uspieť.'

Keď Blair hovorí o 'tých', o 'ich hodnotách', človeku v treťom svete napadne: 'tými ľuďmí' myslí zrejme mňa, ja by som mohla byť vyznávačkou 'tých hodnôt'. Odtiaľto skutočne nevidieť veľký rozdiel medzi 'teroristickým útokom' a útokmi, ktorých sa dopúšťa koalícia 'Blair-Bush'. Anglicko bombardovalo za posledných 100 rokov viac ako 50 krajín. Niektoré dokonca roky a niektoré opakovane. Takmer polovica obyvateľov tretieho sveta si pamätá anglickú inváziu do ich vlasti. Milióny ľudí v Ázii, vo väčšine afrických krajín aj v Oceánii. Pre väčšinu obyvateľov krajín tretieho sveta je odpoveď na otázku ‘Kto začal vojnu?‘ jasná.“

Jasné, žiaľ, začína byť aj to, kto budú jej najbližšie obete. Pomenovali ich príčinlivé médiá a „analytici“, ktorí začali okamžite volať po prijatí „protiteroristickej legislatívy“. Neobťažujú sa otázkou, či väčšinu z problémov, ktoré by mali nové zákony riešiť, nezakazuje už existujúca legislatíva. Diletantsky predkladajú „branie rukojemníkov, bombové útoky či financovanie terorizmu“ ako výzvy, ktoré by mali nové zákony riešiť. Tých, čo si kladú otázky o hlbších príčinách terorizmu a spochybňujú postup dnešnej „protiteroristickej koalície“, v lepšom prípade bagatelizujú a zosmiešňujú. V horšom ich ideologicky nálepkujú a vyrábajú z nich rizikové skupiny pre demokraciu.

Nové antiteroristické normy viedli v mnohých krajinách najmä k obmedzovaniu občianskych a politických práv. Svoju skúsenosť majú aj aktivisti na Slovensku, ktorým pred rokom polícia znemožnila pokojnú demonštráciu pred bielurskou ambasádou s odôvodnením, že predstavujú riziko terorizmu.

Represívne zákony, ktoré na jeseň 2001 zaviedli Spojené štáty, nepriniesli zvýšenej bezpečnosti, skôr naopak. Americký kongres napríklad zákonom z 26. októbra 2001 obmedzil práva podozrivých a bezprecedentne rozšíril právomoci polície a bezpečnostných síl. Úrady mali právo zadržať cudzincov na neobmedzene dlhú dobu a v prípade nutnosti ich aj deportovať z krajiny bez toho, aby o tom musel rozhodnúť súd. Prezident Bush v novembri 2001 podpísal zákon, na základe ktorého vznikli špeciálne vojenské tribunály a zadržiavacie centrum v zálive Guantanámo.

Ak už opomenieme Rusko, príklad Spojených štátov v krátkom čase nasledovali viaceré autoritárske režimy. Antiteroristickou legislatívou sa dnes môže „pochváliť“ Kolumbia, Indonézia, Konžská demokratická republika, Egypt, Turecko, Pakistan, Uzbekistan, a aj Čína. Pre ich vlády je dnes ľahšie ako kedykoľvek predtým onálepkovať nepohodlnú skupinu kľúčovým slovíčkom a potlačiť akýkoľvek prejav odporu.

Chvíľami sa zdá, akoby si Západ išiel už-už „poradiť“ s deštrukciou vlastných hodnôt aj bez teroristov.

Komentáre k udalostiam v denníku The Guardian:

http://www.guardian.co.uk/attackonlondon/comment/0,16136,1524273,00.html

Investigatívna reportáž týždenníka The Observer o tom, ako bola časť britskej vojenskej pomoci Iraku zneužitá na financovanie polovojenských kománd zodpovedných za hrubé porušovanie ľudských práv:

http://observer.guardian.co.uk/international/story/0,6903,1520186,00.html

Stránka Tárika Ramadána, moslimského intelektuála žijúceho na Západe, autora knihy Západní moslimovia a budúcnosť islamu:

http://www.tariqramadan.com/welcome.php3