Budeme mať silu zvrhnúť nadnárodné korporácie?

Autor: Michal Sedlačko (mailto:@), Téma: Alter/globalizácia, Zdroj: Changenet, 30. marca 2005
Vydané dňa 30. 03. 2005 (14067 × prečítané)




"V 80. rokoch kapitalizmus zvíťazil nad komunizmom. V 90. rokoch zvíťazil nad demokraciou a trhovým hospodárstvom." Týmito slovami začína vizionárska kniha The Post-Corporate World: Life After Capitalism[1] od Davida C. Kortena, aj na Slovensku známeho autora knihy Keď korporácie vládnu svetu.[ 2]

Korten však nie je ľavicový intelektuál, ktorého názory by „neoliberálnou elitou“ mohli byť označené za blúznenie šialenca či radikálneho anarchistu. Sám sa označuje za konzervatívca, niekoľko rokov vyučoval na Graduate School of Business Harvardskej univerzity a pätnásť rokov žil v Juhovýchodnej Ázii, kde pracoval v rôznych rozvojových programoch, predovšetkým na miestnej a mimovládnej úrovni. V roku 1992 sa s cieľom vplývať na dianie na domácej pôde vrátil do USA, potom ako pochopil, že „Spojené štáty aktívne podporujú – doma a v zahraničí – politiky prehlbujúce globálnu krízu“ ústiacu do „chudoby, rastúcej nerovnosti, devastácie životného prostredia a rozpadu spoločností“.

Kniha Život po kapitalizme je stará vyše päť rokov, no tento čas jej na aktuálnosti neubral. Je písaná veľmi zrozumiteľným a ľudským jazykom a vízia, ktorú predkladá, je rozdelená do štyroch častí. Prvá tematicky priamo nadväzuje na Keď korporácie vládnu svetu a venuje sa kritike súčasného systému globálneho kapitalizmu. Druhá opisuje prvky nového konsenzu o organizácii ekonomických činností, novej paradigmy, ktorá po vzore ekosystémov hospodárstvo chápe ako samoorganizujúci sa systém, v ktorom sa každý prvok prispôsobuje podmienkam a potrebám celku. V tretej časti aplikuje koncepty „ohľaduplných“ trhov, hospodárskej demokracie a zodpovednej slobody na súčasné podmienky a štvrtá časť opisuje prebiehajúce kultúrne zmeny a tak potrebné existujúce iniciatívy smerujúce k novému hospodárskemu a politickému usporiadaniu.

Korten sa pokúša poukázať na absolútnu rozdielnosť dvoch realít: sveta peňazí a živého sveta. Svet peňazí pozostáva nielen z peňazí, ale predovšetkým z inštitúcií, ktoré ich legitimizujú: korporácií, finančných inštitúcií a súvisiacich vládnych orgánov. Nepozná fyzické hranice rastu. Živý svet je naproti tomu zložený z vecí, ktoré sú pre život nepostrádateľné: zo vzduchu, vody, stromov či ľudí a ich hmotných výtvorov. Akýkoľvek nekontrolovaný rast je tu znakom zlyhania, ako napríklad rakovina či masívne premnoženie. Oba svety majú svoje zákonistosti, svoje vlastné pravidlá fungovania. Hlavný rozdiel je však v tom, že svet peňazí je len výtvorom ľudskej mysle a mimo nej nemá žiadny zmysel [3]

Korten argumentuje, že svet peňazí, táto de-moralizovaná realita, má pôvod v 16. storočí, v zrode mechanistickej paradigmy a na nej založenom rozvoji ekonomickej vedy, ktorá nás prostredníctvom racionalistického materializmu oddialila od skutočného sveta. Tento iluzórny racionalizmus získava na prelome 19. a 20. storočia dominanciu na poli našej kultúrnej komunikácie, predovšetkým tým, že sa mu prostredníctvom využitia masovokomunikačných prostriedkov na komerčné účely podarilo túto sféru infiltrovať a postupne kolonizovať. Na konci 20. storočia kritickú úlohu v šírení konzumnej kultúry zohráva televízia. Napriek možným námietkam voči Kortenovej filozofickej konštrukcii či jej nedostatkom, jeho argumenty sú solídne a relevantné a poskytujú východiská a základ pre ďalšie úvahy.

Základnou tézou knihy je protiklad medzi trhovou ekonomikou a súčasnou podobou kapitalizmu. Teória ideálnych trhov, po prvýkrát koherentne formulovaná Adamom Smithom v známom diele Pojednanie o povahe a pôvode bohatstva národov (1776) a ďalej rozvíjaná jeho nasledovníkmi, sa zakladá na piatich kľúčových predpokladoch:

· kupujúci ani predávajúci nesmú byť schopní ovplyvniť cenu (svojou „ekonomickou veľkosťou“);

· všetci účastníci trhu musia byť dokonale informovaní (to značí aj neexistenciu obchodných tajomstiev);

· predávajúci musia znášať celkové náklady produktov, ktoré predávajú, a prenášať ich do predajnej ceny;

· investičný kapitál musí zostávať v rámci národných hraníc a vzájomný obchod medzi krajinami musí byť vyrovnaný;

· úspory musia byť investované do tvorby produktívneho kapitálu.

Súčasná podoba kapitalistického hospodárstva je však v priamom protiklade ku každej z podmienok trhovej teórie. Prvá definícia kapitalizmu sa objavila v prvej polovici 19. storočia a podľa historika Fernanda Braudela sa vzťahovala na taký hospodársky a spoločenský režim, v ktorom vlastníctvo a úžitky plynúce z kapitálu prináležia niekoľkým za súčasnej exklúzie ostatných, ktorí svojou prácou robia kapitál produktívnym. Víťazstvo kapitalizmu je teda víťazstvom niekoľkých nad mnohými.

Korten nachádza viaceré kritériá zásadných rozdielov medzi zdravým trhovým prostredím a súčasnou podobou kapitalizmu. Cieľom zdravej trhovej ekonomiky je, podľa neho, zabezpečiť uspokojenie základných potrieb všetkých obyvateľov prostredníctvom malých a stredných firiem v osobnom vlastníctve. Ďalšími črtami sú internalizácia nákladov do užívateľskej ceny, spravodlivý a vyrovnaný obchod a kladenie prekážok medzinárodnému pohybu finančného kapitálu, tak aby sa zabezpečili prínosy predovšetkým na miestnej a národnej úrovni. Úlohou vlády je hájiť záujmy ľudí, no hlavným koordinačným mechanizmom je samoregulačná schopnosť trhov.

Naproti tomu cieľom globálneho kapitalizmu je „výroba“ peňazí pre tých, ktorí ich už majú a motívu súkromného zisku je podriadená veľkosť a neosobná forma vlastníctva firiem, monopolizácia, globálny a neobmedzený pohyb tovaru a finančného kapitálu, exernalizácia nákladov na úkor spoločnosti a elitárska vláda, ktorej úlohou je ochrana vlastníctva. Korten kapitalizmus dokonca prirovnáva k rakovine – spôsobuje totiž, že jednotliví trhoví aktéri chcú dosahovať neobmedzený rast bez ohľadu na spoločenské následky. Výsledkom je drancovanie prírodného, ľudského, sociálneho a inštitucionálneho kapitálu v mene ekonomického rastu, pretože úbytok týchto kapitálových zásob do HDP jednoducho nezarátavame! Korten, podobne ako mnohí iní autori, ukazuje, že meranie ekonomického rastu je chybné: do HDP napr. zahŕňame kompenzácie za statky a služby, ktoré boli pred tým, než nás o ne následky ekonomického pokroku pripravili, zadarmo – príkladmi sú náklady na detskú opateru, balenú vodu, ochranu pred mestskou kriminalitou či zdravotnícku starostlivosť spojenú so znížením kvality životného prostredia.

Organizácia Kortenovho „postkorporatívneho“ sveta, ktorý má predstavovať alternatívu k súčasnému systému ekonomického a spoločenského usporiadania, je ukázaná na príklade regionálnej geografickej hierarchie. Hlavnými komponentmi majú byť samoorganizované „jednotky ľudskej mierky“, spolu tvoriace miestne ekonomiky, ktoré sú zoskupené okolo mestských či regionálnych centier. Verejná a ekologicky priaznivá doprava, využívanie obnoviteľných zdrojov energie a energetická nezávislosť, tok materiálov v uzatvorených cykloch, regionálna environmentálna rovnováha, sociálne prostredie, organické poľnohospodárstvo – všetky tieto témy sú harmonizované na regionálnej úrovni. Miestna autonómia je okrem toho vyvážená elektronickou medziregionálnou komunikáciou. Súčasťou tejto koncepcie sú aj chránené prírodné priestory na zachovanie biologickej rôznorodosti, prepojené koridormi pre migráciu divoko žijúcej fauny – cieľom je dosiahnuť holistickú integráciu priestorovej organizácie ľudských ekonomických činností do prírodných systémov. Ekonomická sloboda znamená možnosť „slobodne a zodpovedne fungovať ako člen koherentnej a plne fungujúcej spoločnosti“.

Už teraz pozorujeme tendencie prijímať zásady spoločensky a environmentálne zodpovedného podnikania. Podľa Kortena však nemôžeme očakávať, že manažment nadnárodných korporácií (ktorý má zodpovednosť iba voči systému globálnych financií) bude brať do úvahy záujmy spoločnosti ako celku, kým nebudú uplatnené Smithove zásady „zdravých“ trhov. Jednou z koncepcií, ktoré Korten predkladá, je nahradenie shareholder kapitalizmu (teda kapitalizmu akcionárov) stakeholder kapitalizmom (kapitalizmom zainteresovaných osôb). Toto však samo osebe nestačí – jeho agenda je postavená na nasledujúcich oblastiach:

· obnovenie politickej demokracie;

· zrušenie štatútu právnických osôb;

· uzatvorenie medzinárodnej dohody o regulovaní medzinárodných korporácií a financií;

· odstránenie systému vytvárajúceho zvýhodňujúce podmienky pre korporácie;

· obnovenie výmennej funkcie peňazí;

· posilnenie hospodárskej demokracie.

Kortenove argumenty sú, podobne ako v Keď korporácie vládnu svetu, najsilnejšie v oblasti medzinárodných financií: navrhuje súbor odporúčaní namierených predovšetkým proti pohybu krátkodobého špekulatívneho kapitálu. Táto agenda „útočí na základy finančnej a korporatívnej moci vyňatej zo zodpovednosti a otvára cestu radikálnej redistribúcii hospodárskeho bohatstva a moci navrátením ľudských práv živým osobám“.

Návody na zmenu svetového ekonomického usporiadania však často zostávajú v rovine „keby“, „možno“ a „hodilo by sa“ – v mnohých oblastiach sú nekonkrétne, málo realistické či vzájomne si odporujúce. Predovšetkým otázky moci a jej mechanizmov v tomto diele prakticky absentujú. Za jeden z jeho hlavných nedostatkov preto považujem nedostatočné riešenie protikladu medzi slobodou jednotlivca a záujmami celku – a metafora organických ekosystémov sa mi nezdá byť postačujúca. S tým aj úzko súvisí rozpor medzi Kortenom navrhovanou nadnárodnou reguláciou a súčasnou bottom-up organizáciou spoločnosti (teda spoločnosťou organizovanou zdola). Korten ma tiež nedokázal presvedčiť, že by ním predkladaný systém dokázal zabezpečiť existenciu takých mechanizmov, ktoré by zabránili nadmernému rastu veľkosti hospodárskych subjektov a ktoré by efektívne izolovali hospodársku moc od moci politickej. Okrem povinného sociálneho a environmentálneho účtovníctva a reportingu si len ťažko viem predstaviť medzinárodný proces, v ktorom by sa „vlajkové lode“ globálneho kapitalizmu vzdali moci prameniacej z ich exteritoriality, obrovského finančného kapitálu a odborných kapacít.

Korten v tejto knihe (najmä oproti jeho predchádzajúcemu dielu) ponúka málo nového. Jeho kritika nadnárodného kapitalizmu je stále fundovaná a zaujímavá, no v ostatnej dobe už ani v češtine či slovenčine nie zriedkavá [4]; kráča v šľapajach Schumachera, Capru, Hendersonovej a ďalších „alternatívnych ekonómov“. Podobne ako iní ponúka víziu, a podobne ako iní nielen tú: nevyhnutnou súčasťou diela je aj komplex viac či menej špecifických opatrení. Problémom takýchto odporúčaní naďalej zostáva otázka ich implementácie, ich praktická uplatniteľnosť voči zotrvačnosti súčasného establišmentu.

Napriek tomu Post-Corporate World jednoznačne odporúčam – pre jeho jasné a čisté prepojenie kritiky súčasnosti s relatívne koherentnou víziou možnej budúcnosti, pre uvádzané príklady už prebiehajúcich zmien a občianskych aktivít, pre jeho zrozumiteľnú argumentáciu a navrhované zásady, na ktorých môže stáť sociálne a environmentálne spravodlivejší a zodpovednejší svet.

Poznámky:

[1] The Post-Corporate World: Life After Capitalism, San Francisco: Berrett-Koehler Publishers.a Kumarian Press, 1999. (späť)

[2] Keď korporácie vládnu svetu, Košice: Vydavateľstvo Mikuláš Hučko, 2001, druhé vydanie Košice: Paradigma.sk, 2003. (späť)

[3] Porovnaj so „symbolickou ekonomikou“ v Reich, Robert B.: Dílo národů: Příprava na kapitalismus 21. století. Praha: Prostor, 2002. (späť)

[4] Pozri napr. Hertzová, N.: Plíživý převrat: globální kapitalismus a smrt demokracie. Praha: Dokořán, 2003; Balanyá, B. et al.: Odvrácená strana Evropské unie: Evropa v réžii nadnárodních korporací. Košice: Paradigma.sk, 2003; Capra, F.: Bod obratu. Praha: DharmaGaia, 2002; Giddens, A.: Třetí cesta: obnova sociální demokracie. Praha: Mladá Fronta, 2001; Stiglitz, E.: Jiná cesta k trhu: hledání alternativy k současné podobě globalizace. Praha: Prostor, 2003; Hendersonová, H.: Za horizontem globalizace: směřování k trvale udržitelné globální ekonomice. Praha: DharmaGaia, 2000; Hawken, P. et al.: Přírodní kapitalismus: jak se rodí další průmyslová revoluce. Praha: Mladá Fronta, 2003; Schumacher, E.F.: Malé je milé aneb ekonomie, která by počítala i s člověkem. Brno: Doplněk, 2000; Soros, G.: Kríza globálneho kapitalizmu: otvorená spoločnosť v ohrození. Bratislava: Kalligram, 1999; Soros, G.: Otvorená spoločnosť: reformovanie globálneho kapitalizmu. Bratislava: Kalligram, 2001; Soros, G.: O globalizácii: ako funguje globálny kapitalizmus a ako ho zlepšiť. Bratislava: Kalligram, 2002; Gray J.: Marné iluze: falešné předstaby globálního kapitalismu. Košice: Paradigma.sk, 2002; už spomenutý Reich 2002, či tiež Reich, R.B.: V pasti úspěchu: diagnóza kapitalismu 21. století. Praha: Prostor, 2003; Scheer, H.: Světové sluneční hospodářství. Praha: Eurosolar, 2004; Keller, J.: Až na dno blahobytu. 2. vyd. Brno: Hnutí DUHA, 1995; Keller, J.: Politika s ručením omezeným: proměny moci na prahu 21. století. Praha: ELK, 2001.(späť)