hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

28. 02. 2020 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Smútočný veniec pred Redutou

Pavol Fabian

Rokovania Parlamentného zhromaždenia NATO v Bratislave sa uskutočnili v budove Reduty, ktorú pôvodne postavili v roku 1773 ako tereziánsku sýpku. Dnes tu sídli Slovenská filharmónia. Pôvodne sa tu skladovalo obilné zrno. Uplynulý víkend bola Reduta strážená lepšie ako Fort Knox, kde sú uložené americké zlaté rezervy či už vo forme zlatých tehál či zŕn. Prísne stráženie Reduty veľké opodstatnenie nemalo. Zlatých zŕn tam nebolo a novinári len ťažko medzi účastníkmi lovili zrnká pravdy. Také sa tam tiež nenachádzali. Ťažko totiž hovoriť o pravde, keď na summite sa rieši okrem iného otázka použitia sily NATO na riešenie konfliktov. Takých konfliktov, ktorých riešenie bolo prinajmenej diskutabilné (Juhoslávia), či bolo priamym porušením medzinárodného práva (Irak).

(07. 06. 2004)



Linka na dnes



W. Paul Cockshott

Prísne vzaté, Paul Cockshott nie je ekonóm (i keď pôvodne ekonomické vzdelanie má). Profesionálne sa totiž zaoberá informatikou. Svoje znalosti modernej výpočtovej techniky však využil v rámci spoluautorstva knihy Towards a New Socialism (napísanej spolu s Allinom Cottrellom), ktorá opisuje model vysoko efektívnej, nesovietskej post-kapitalistickej ekonomiky.


Informačný e-mail

Článok: Koho má bolieť hlava?

E-mail príjemcu: 
E-mail odosielateľa: 

Správa

Prostredníctvom tohto e-mailu môžete upozorniť kamaráta, či kolegu, že tento článok by ho mohol zaujímať. Musíte vyplniť adresu príjemcu aj odosielateľa. E-mailové adresy nesledujeme, ani nezaznamenávame.



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.