Z archívu
Svetlana Žuchová
Vďaka programu Work and Travel sa práca v USA stala pre študentov módou. Nejeden si to vyskúšal na vlastnej koži, a keďže do Ameriky sa dnes v lete chodí ako kedysi k starej mame na Vlkolínec, nemá zmysel písať cestopisy a zážitky slovenského študenta v Spojených štátoch. Všetci už vedia, že „Američania sú obézni“, že „nikto nevie, kde je Slovensko“, že v USA sa chodí jedine autom, že obedy sa jedia z lunch boxov z bieleho polystyrénu a že káva je slabá a servíruje sa v papierových pohároch; že v New Yorku je veľa černochov, že pri kúpe alkoholu a cigariet či pri vstupe do baru sa treba preukázať občianskym preukazom, atď. atď. Nemám v úmysle potvrdzovať či vyvracať stereotypy, ktorá má Európan o Amerike. Chcem ponúknuť niekoľko voľných reflexií študenta, ktorý si pred ubytovňou Columbia University v NYC po registrácii účastníkov programu v skupinke Poliakov, Litovcov, Čechov, Írov a Slovákov zapáli svoju poslednú študentskú cigaretu, vyzlečie si svoju študentskú kožu a stane sa na štyri mesiace, nie náhle, ale postupne, robotníkom v podmienkach tohto presláveného tvrdého kapitalizmu.
(31. 07. 2003)
Linka na dnes
Drobná britská skupinka s veľkou myšlienkou: spojiť to najlepšie z „červenej a zelenej" do jedného politického prúdu. Jej nevýhodou je malý dosah; výhodou pomerne mohutné intelektuálne zdroje, medzi ktoré patrí v neposlednom rade
Pat Devine z Manchesterskej univerzity, tvorca jedného z modelov demokratického „nesovietskeho socializmu".
