hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

05. 06. 2020 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Náš protest je sporom o budúcnosť Slovenska

Michal Feik

Akokoľvek môžu naši oponenti namietať, že demonštrácia na ulici študentom neprislúcha a je potrebný konštruktívny dialóg s ministerstvom školstva, stredňajší protest študentov bol o základnom ústavnom práve - slobode prejavu. Nebolo to len NIE spoplatneniu štúdia, ale predovšetkým o tom, že my, študenti, si reformu vysokého školstva predstavujeme inak.

(06. 05. 2004)



Linka na dnes



Rifondazione comunista

Je až bolestne neuveriteľné, že talianska Strana komunistickej obnovy a naša KSS patria do tej istej politickej „rodiny" - ale koniec koncov, aj ku kresťanstvu sa hlásia na jednej strane bosonohí latinskoamerickí kňazi žijúci v chudobe a s chudobou a na druhej strane zase fašistickí pohrobkovia Hlinkovej gardy... Partito rifondazione comunista skutočne nie je komunistickou stranou na ten štýl, na aký sme u nás zvyknutí. Je jednou z najdôležitejších predstaviteliek „tretej ľavice" (t. j. ani sociálnodemokratickej, ani starokomunistickej) - a možno-možno dokonca jednou z lastovičiek ľudskejšej budúcnosti... Uvidíme.


Komentáre
k článku: Aj občan žijúci na Slovensku je človek!
(zo dňa 05.02.2005, autor článku: Zuzana Cingeľová
Výbor pre ľudské práva v Strednej Európe
)

???JK10.02.2005 01:31:34
redezi15.02.2005 23:23:37
retraky08.03.2005 09:56:13
mol...28.09.2007 15:39:59
moldavčan06.12.2007 07:21:55
Cingeľová-Bojovnička za práva občanov Slovenska.KAROL25.12.2007 00:14:13
Članok z dňa 25.6.2004zigova25.12.2007 14:33:58
ylqylq22.02.2017 10:08:09



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.