hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

27. 05. 2018 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Čílsky dôchodkový systém je pred zrútením

Jakub Topol

Penzijný systém, ktorý slovenská vláda vydáva za vzor nefunguje a hrozí jeho úplne zrútenie sa. Začiatkom septembra o tom napísal prestížny ekonomický denník Handelsblatt. Paradoxne na náklady slovenských daňových poplatníkov bol pred necelým mesiacom na Slovensku už po niekoľký krát jeho autor José Piňera. Znovu prezentoval nepravdivé údaje a nepravdivé výsledky, to isté robí aj minister Ľudovít Kaník. Súčasné Čile je naopak dôkazom, že v chudobnej krajine, akou je aj Slovensko, kapitálový dôchodkový systém „produkuje“ dôchodcov odkázaných na nízku sociálnu podporu.

(16. 11. 2004)



Linka na dnes



International Solidarity Movement (ISM)

Mladí i starší ľudia z celého sveta, ktorí sa po vypuknutí druhej intifády začali vydávať na palestínske územia, aby tam v praxi prejavili svoju solidaritu s okupovaným národom. „Internacionáli" pomáhajú chrániť domovy či polia miestnych obyvateľov pred buldozérmi izraelskej armády, sprevádzajú sanitky a vôbec sa snažia účinkovať ako ľudské štíty. Ozajstní hrdinovia našich čias - i keď pravda nezabúdajme, že riskujú veľmi málo v porovnaní s Palestínčanmi samotnými. Napriek tomu však už dvaja z dobrovoľníkov - Američanka Rachel Corrieová a Angličan Tom Hurndall, obaja študenti - za svoju statočnosť zaplatili najvyššiu cenu.


Komentáre
k článku: Globalizace podle Ulricha Becka
(zo dňa 14.08.2005, autor článku: Martin Škabraha)

Komentár zo dňa: 14.08.2005 23:15:09
Autor: Peter Zajac-Vanka (@)
Titulok: Na troskách starého vzniká nové...
Aj keď je to vlastne recenzia na dielo, v článku Martina Škabrahu sú vypichnuté niektoré problémy, ku ktorým sa dá diskutovať a ja si z nich vyberám jeden vtejto súvislosti k problému zvanému AKÝ POLITICKÝ A EKONOMICKÝ SYSTÉM VLASTNE GLOBALIZÁCIA PREDSTAVUE?
Akosi sa chápe, že GLOBALIZÁCIA je iba o trhovej ekonomike a o politike "kapitalizmu naveky", totálneho víťazstva liberalizmu a nad všetkými inými ideológiami a sebeckého individualizmu nad akýmkoľvek kolektivizmom.
Ale pravda to nie je a vývoj už tu je naznačený:
citujem ..."vzniku a rozvoje nových subkultur a komunit (lokálního i nadnárodního charakteru, často obojí), které rizika individualizace částečně kompenzují"
Ide skutočne o trend, ktorý podchytil už Peter F.Drucker vo svojom diele Postkapitalistická spoločnosť, keď predvídal, že sa spoločnosť síce začne trieštiť na mnohé skupiny, až na regionálne záujmové spoločenstva a vráti sa tribalizmus, teda kmeňové spoločenstvá. Oslabenie národného štátu sa nakoniec nerovná jeho likvidácii, často ide o trend protichodne pôsobiacich spoločenských síl - globalizácie nadnárodnými korporáciami a politickými zoskupeniami z jednej strany a lokálneho a regionálneho zoskupovania miestnych spoločenstiev či už na jazykovej, kultúrnej, geografickej alebo náboženskej bázi.
A teraz si predstavte, že tam, kde tieto lokálne a regionálne spoločenstvá obhájili svoje záujmy, tam je globalizácia nielen neúčinná, ale musí sa prispôsobovať a DOKONCA KOOPERUJE!
Nechcite tu v príspevku príklady, pretože tie najvypuklejšie prejavy sú ešte zúrivo globálnymi mocenskými silami trestané, i keď už po roku 2000 sú tresty čoraz menej účinné a naozaj tak ako bola bezmocná Rímska ríša, tak sú v takých prípadoch bezmocné i globálne sily, úprimne povedané, aj mocnosti ako USA či sily NATO.
Čo s tým urobia filozofi a vedci?
Ako to, že ešte nikoho nenapadlo, že ten defetizmus a obraz konečného pesimizmu vôbec nie je na mieste, pretože sa tu vytvára na troskách niečoho starého niečo nové? A kto nás oprávňuje predpokladať, že vývoj globalizácie prebieha tak pomaly, ako vývoj priemyselnej spoločnosti založenej na impériách národných štátov a ich kolónií a že ak sme pomenovali a definujeme globalizáciu okolo roku 1990, že dnes už to nie je systém v troskách?
Veď kríza energetických zdrojov, kríza vzťahov a kríza morálky západnej civilizácie už prekonala svojou hlbkou ten marxistický pohľad konečného štádia imperializmu a teraz naozaj možno očakávať, že protiprúd vzniku lokálneho a regionálneho kooperovania je to nové, dodnes nepomenované, čo tu vzniká.
Čerpám znova z diela P.F.Druckera, ktorý hovorí, citujem:"a po 15-20 rokoch tu budeme už mať spoločnosť z úplne novými, nečakanými a inými charakteristikami, ako dnes." A to písal v roku 1990. Je práve rok 16. od zverejnenia jeho diela POSTKAPITALISTICKÁ SPOLOČNOSŤ.

Reakcia na komentár
"Na troskách starého vzniká nové..."

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.