hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

19. 11. 2019 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Šokujúco tvrdý útok J. Chiraca na G. Busha

Jakub Topol

George Bush je podľa Jacquesa Chiraca zodpovedný za rast terorizmu. Francúzsky prezident takto zaútočil na svojho amerického kolegu v britských médiách. Na Ostrovy prišiel iba deň predtým, ale svojimi nezvyčajne tvrdými vyjadreniami stihol šokovať diplomatov po celom svete. Podľa riaditeľa výskumného inštitútu Francúzske centrum pre Spojené štáty Guillaume Parmentiera tak chcel osloviť priamo britskú verejnosť i „opozičníkov“ v Blairovej Labour party.

(26. 11. 2004)



Linka na dnes



Amnesty International Slovensko

Najznámejšia organizácia ochrancov ľudských práv je dobrým príkladom toho, že keď ide o správnu vec, netreba sa báť začínať aj z ničoho. Myšlienka na čosi ako Amnesty skrsla v mozgu jej zakladateľa na základe jednej drobnej novinovej správy; dnes je celosvetovou organizáciou s tisícami členov. AI nestranne bije do každého štátu, ktorý nespravodlivo väzní, mučí, zabíja alebo inak ubližuje vlastným občanom. Preto ju nemá v láske žiadny režim... a preto sa na ňu odvolávajú všetci, ktorým ležia viac na srdci ľudia, ako režimy.


Komentáre
k článku: Deklarácia 2005:
Viac demokracie a rovnosti
(zo dňa 28.06.2005, autor článku: )

Komentár zo dňa: 24.08.2005 00:31:18
Autor: Peter Zajac-Vanka (kminba@post.sk)
Titulok: Rád sa pripájam a chcem prispieť
Vážení páni iniciátori, milí priatelia, ktorí ma poznajú,
škoda, že okrem elektronického média nevychádza aj podobné tlačené HEJRUP, pretože tí, ktorým adresujete tieto slová, prevažne nemajú možnosť sadnúť si za počítač a pracovať s internetom.
A aj o tom je ľavicové hnutie - akosi zabudlo, že sa šíri slovom a písmom, ale tie elektronické masmédiá dnes ovládajú súkromné spoločnosti a na internet nemajú peniaze práve tí, ktorým určujete svoje slová.
Rád prispejem k diskusii a chytám sa hneď jednej z myšlienok: "Vedome tvoriť spoločnosť a nedopustiť, aby ju ničili súkromné záujmy."
Ako viete, som aj predsedom vzdelávaccieho občianskeho združenia Knowledge Management Institute Bratislava a rád by som pripomenul, že ten "štrukturálny problém" ľavice nie je ani tak v minulosti, ako v hľadaní východísk do budúcnosti.
A tu ponúkam trend, ktorý je dostatočne pretriasaný aj v kolíske súčasného liberalizmu, v USA, a ktorý sa naozaj iba ortodoxnému ľavičiarovi môže zdať ako nevhodný, kedže ho nevymyslel ani marx, ani nikto z postmoderny, ale pôvodne socialista a na staré kolená vraj liberál P.F.Drucker - je ním trend k spoločnosti založenej na vedomostiach a v ňom je základnou výzvou zvládnutie sociálnej spravodlivosti pre tých, ktorí nebudú mať nielen majetky, ale ani nebudú majiteľmi vlastných odborných špičkových vedomostí - ide o "triedu" pracovníkov v "servisných" profesiách, čo sme dnes my všetci, zamestnanci, živnostníci, ba i úradníci, ak "slúžime" a nie sme majiteľmi.
Už raz taký príspevok pre Slovo bol vytvorený, ale kdeže dnes je Slovo od Nového Slova:
UTVÁRAJME BUDÚCNOSŤ SKÔR, NEŽ ZAČNE ONA UTVÁRAŤ NÁS
(Bývalý) Prezident Svetovej banky, James Wolfensohn, iba nedávno upozornil globálnu ekonomickú elitu a svetovú verejnosť na narastajúcu nerovnováhu v čerpaní svetových zdrojov a v prerozdeľovaní bohatstva: „Naša planéta nie je vyvážená. Príliš málo ľudí kontroluje príliš veľa a príliš veľa ľudí môže dúfať v príliš málo.“ Tým potvrdil PRAVDIVOSŤ TVRDENÍ ĽAVICOVÉHO SVETONÁZORU, že existujú dve tretiny sveta žijúce v chudobe a sotva 20 percent svetovej populácie užívajúcej si nadbytku. James Wolfensohn tak na otvorení výročného zasadania Svetovej banky 23.septembra (2004)podľa ČTK apeloval na posilnenie rovnováhy medzi bohatými a chudobnými.
Kto by to povedal, že začiatkom 21.storočia vystúpi predstaviteľ kedysi tak ľavicovými hnutiami kritizovanej globálnej ekonomickej inštitúcie a vysloví tak revolučný, i keď pre nás dávno známy a smutný názor?
Teraz ide iba o to, aby sa našli cesty od uvedomenia si a varovania k zmene k lepšiemu.
Globálny kapitalizmus došiel na okraj cesty, kde aj svetové špičky v oblasti predvídania budúcnosti predpovedajú vznik chaosu a nestability.
V zborníku najlepších diel o budúcnosti v 21.storočí od velikánov z oblasti manažmentu (mená ako Ch.Handy, S.Covey, M.Porter, M.Hammer, J.Naisbitt, P.Senge) sa dočítate :
„Kedysi v šesťdesiatych a začiatkom sedemdesiatych rokov si boli ľudia všeobecne istí tým, kam máme namierené a ako sa tam dostaneme. Úspešné korporácie, silné povojnové ekonomiky a dávno zavedené inštitúcie sa rútili smerom k budúcnosti ako veľké luxusné limuzíny na širokej a prázdnej diaľnici. Mali dojem, že pre sebou vidia dlhú, priamu cestu, ťahajúcu sa až ku vzdialenému horizontu, cestu, po ktorej môžu cestovať prakticky rovnako dlho ako po tej, ktorú už zanechali za sebou. Zdalo sa, že budúcnosť bude patriť im.
Nič nemohlo byť vzdialenejšie od pravdy.“
Ako prví na to doplatili obyvatelia krajín socialistickej ekonomickej sústavy. Ešte sa nenašli vedci, ktorí by očistili od mediálnych hystérií skutočnosť a na faktoch a analýzach objasnili, čo spôsobilo tak nečakaný a rýchly politický a potom i ekonomický rozvrat Rady vzájomnej hospodárskej pomoci a prečo vlastne socializmus stratil príťažlivosť, keď sa rovnako ako kapitalizmus práve v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch rútil dopredu k vzdialeným, ale nádejným obzorom. Ale čítajme ďalej renomovaných autorov manažmentu:
„A ako je to s kapitalizmom samotným? S tou báječnou cestou k pokroku a prosperite – ako sme sa aspoň vtedy domnievali? Mnohé hlasy sa dnes pýtajú, kam nás vlastne kapitalizmus vedie. Alebo prečo sa tam tak dychtivo rútime. A aký má tento závod dôsledky na náš život, na naše miestne spoločenstvo, na naše životné prostredie.
Keď sa dnes pozeráme do budúcnosti, ani trochu si nie sme istí, kam máme vlastne namierené a ako sa tam dostaneme. Nevidíme už dlhú a priamu diaľnicu, ťahajúcu sa k obzoru. Namiesto toho zisťujeme, že cesta pred nami končí!
Čo leži za koncom cesty?“
Účelom zborníka Rowana Gibsona Rethinking the Future, teda Nový obraz budoucnosti, vyd. Management Press, je pomôcť čitateľom správne sa rozhodnúť. Pomôcť prehodnotiť a následne utvárať budúcnosť skôr, než začne budúcnosť utvárať vás.
Nájdete tu myšlienky, ktoré čiastočne vedú aj k obavám, vysloveným prezidentom Svetovej banky Wolfensohnom, ale aj nádejné smery, ktoré autori odporúčajú. Celé dielo je pritom ovplyvnené jednotiacou myšlienkou, ktorú ako prvý predvídal Peter F.Drucker, autor teórie ekonomiky vedomostí, ktorý predvídal pre 21.storočie nástup novej produktívnej sily - vedomostí. Ekonomika založená na vedomostiach sa ešte len rodí, ale už dnes je tu nádej, že bude určujúcou pre udržanie rovnováhy v celoplanetárnom rozsahu. Pretože vedomosti sú surovinou, ktorá sa exploatáciou neznehodnocuje, nemíňa, ale naopak, obohacuje a znásobuje sa. Ale to potom priam otáča naruby celú ekonomickú teóriu založenú na financiách, na kapitáli, pretože vedomosti sú novým zdrojom, ZATIAĽ nepodchytiteľným v účtovníctve a v rozpočtovaní tak, ako sa to od dôb talianskych bankových domov a „benátskych kupcov“ v ekonomike zaužívalo, iné budú kategórie odpisov, prijmu, nákladov, zisku, iné bude hodnotenie pasív a aktív. Finančný kapitál je dnes dogmou, ktorá bráni prechodu na nový typ ekonomiky a bude ekonomikou vedomostí prekonaný. Sám P.F.Drucker predpovedá, že sa musí nájsť niekto, kto spracuje ucelenú teóriu, ktorá bude viesť k revolučnej zmene v myslení a spôsobe ekonomického i spoločenského usporiadania spoločnosti. Ak Marx spracxoval ucelenú teóriu o kapitále, očakáva sa spracovanie ucelenej teórie o vedomostiach a za ňou bude nasledovať zmena. Budúcnosť máme teda vo vlastných rukách.
A tu si dovolím tvrdiť, že to môže byť budúcnosť nekapitalistická a pritom vzhľadom na povahu "suroviny" akou sú vedomosti viac socialistická ako bola tá z rokov socializmu u nás.

Reakcia na komentár
"Rád sa pripájam a chcem prispieť"

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.