hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

12. 12. 2019 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Jazda slobody

hej rup!

Pláňou sa neblížilo sedem dostavníkov, ale niekoľko autobusov. Napriek tomu však na nich čakalo ešte horšie nebezpečenstvo, ako na starom Divokom západe. Pištoľníckym desperádom totiž šlo len o peniaze – na rozdiel od maskovaných násilníkov, ktorí cestujúcich Jazdy slobody vytiahli za vlasy z autobusov a do krvi ich zmlátili železnými tyčami. To mali ešte šťastie. Ich kolegov – troch mladých študentov – o tri roky neskôr vrahovia zahalení do plátna a nenávisti umučili na smrť.

(12. 10. 2003)



Linka na dnes



Post Keynesian Thought Internet Archive

Vydaním Všeobecnej teórie zamestnanosti, úroku a peňazí sa v tridsiatych rokoch začala nová éra ekonómie, známa pod menom „keynesiánska revolúcia". Tak ako každá revolúcia, aj táto sa dočkala zvratu, či skrotenia, v podobe konvenčného modelu známeho ako IS-LM, ktorý sa napokon stal obeťou monetarizmu a „novej klasickej ekonómie". Post-keynesiáni nemajú s týmto stredoprúdovým vývojom veľa spoločného. Sú pokračovateľmi pôvodných myšlienok, ktoré zároveň s Keynesom objavil aj Poliak Michal Kalecki, ďalej diela „sekery na všetky ortodoxie" Joan Robinsonovej a obnovy ricadiánskeho projektu Piera Sraffu.


Komentáre
k článku: Štrajk miliónov proti daňovej reforme
(zo dňa 02.12.2004, autor článku: Jakub Topol)

Komentár zo dňa: 09.12.2004 14:37:09
Autor: Viliam Búr (alexander2000@post.sk)
Titulok: Re: Takze na tych holuboch sa mozno zhodneme...
Sorry, ak som vychádzal z nesprávnych informácií o Saktorovi a železničiaroch. Čo sa týka podpory verejnosti... no, to asi závisí od toho, s akými ľuďmi sa o tom rozprávaš a podobne. Napríklad ja som vtedy ukažoval, aké je to na svete nespravodlivé, že existujú povolania, ktorých štrajk má na ľudí priamy následok (spôsobí im priamu škodu), a že sú povolania, kde si krátkodobé efekty štrajku nikto nevšimne. Teoreticky má každý právo na štrajk, ale v praxi je to pre jedných páka, ktorou môžu ostatných pekne priškripnúť, a pre druhých nepoužiteľný nástroj. Ale to už je o inom.

Môžem Ťa ubezpečiť, že keby mi išlo o to, vytočiť ľudí, bol by som radikálnym ľavičiarom. Po prvé, u mnohých ľudí by boli moje myšlienky populárne, takže by som mal morálnu podporu (nič tak dobre nevytočí ľudí, ako keď vidia, že druhý nielen trepe blbosti, ale má ešte okolo seba kopu ľudí, ktorí to počúvajú ako písmo sväté). Po druhé, bolo by to strašne jednoduché - proste by som svet rozdelil na "my" a "oni" - my, to sme my prostí ľudia; oni, to sú zlí kapitalisti, alebo ak nie priamo kapitalisti, tak aspoň úspešní ľudia ľubovoľnej profesie (bárs aj robotníci, ak sú *príliš* šikovní, a zarábajú *príliš* veľa). Zastával by som filozofiu, že kto má viac, ten iste kradne (prezumpcia viny), a treba naňho dlhý bič, krátky dvor, a vysokú progresívnu daň. Keby mi niekto protiriečil, ukázal by som naňho prstom, a opýtal sa: "A koľko zarábaš TY?" Ak by povedal veľké číslo, skríkol by som: "Ach, nepočúvajte ho, on patrí medzi tých *zlých*! Jasné, že sa ich zastáva." Ak by povedal malé číslo, skúšal by som mu dohovoriť: "Vidíš, veď aj ty patríš medzi nás, no tak prečo počúvaš *ich* propagandu? Nevidíš, že ťa len zneužívajú? (Poď k nám, z nás každý chcel by dať ceste tvojej pravý smer... - ako sa kedysi spievalo.)" V skutočnosti si viem predstaviť, že by ma to celkom bavilo. Raz to vyskúšam. (Pred tým Ti budem musieť nechať znárodniť webovú stránku, aby som z nej vymazal tento komentár. Napokon, akým právom by nejaký Michal Polák mal mať súkromnú webovú stránku, keď občania na východnom Slovensku nemajú čo jesť, há?)

K poznámke o kapitále - neexistuje nejaká magická hranica, od ktorej už peniaze sú kapitál, a po ktorú nie sú. (Akože 1.000.000 Sk už je kapitál, 999.999 Sk alebo 100.000 Sk ešte nie je kapitál.) Ide o to, čo chceš robiť. Ak chceš založiť telekomunikačnú spoločnosť, iste potrebuješ omnoho viac peňazí, ako keď si chceš kúpiť sústruh a drevo, a vyrábať nábytok. A ak máš milión korún a nevieš, čo s nimi, tak ich len časom pomíňaš na blbosti, alebo ich zožerie inflácia. Ak máš stotisíc korún, ale vieš, čo s nimi, založíš si obchodík, ktorý ti za päť rokov ten milión zarobí. A ak máš ozaj dobré nápady, aj 10.000 alebo 1.000 Sk môže byť dostatočný kapitál. Poznám osobne ľudí, ktorí začínali s rovnakým kapitálom (prípadne rovnakým nekapitálom) ako ja, a dotiahli to omnoho ďalej. Pointa je totiž v tom, že príslovie "peniaze robia peniaze" je taká polopravda - musíš ešte nájsť nejakú vec, ktorú ľudia okolo potrebujú, a musíš tú vec robiť dobre. Ak to nevieš, peniaze sa pod rukami rozkotúľajú, a čím máš väčší kapitál, tým väčšiu stratu utŕžiš - bez ohľadu na to, či si tie peniaze zdedil, vyhral v lotérii, alebo ti boli zverené ako riaditeľovi štátneho podniku. Podľa Tvojich argumentov by predsa nemohli existovať žiadni živnostníci, tak sa trochu obzri okolo seba, a opýtaj sa ich, ako to robia.

Reakcia na komentár
"Re: Takze na tych holuboch sa mozno zhodneme..."

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.