hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

10. 07. 2020 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Naše výhrady k návrhu ministra Fronca

Štrajkový výbor študentov

Členovia Štrajkového výboru študentov (ŠVŠ) z principiálnych dôvodov nesúhlasia s platením školného na vysokých školách. Toto opatrenie je základným prvkom návrhu zákona o študentských pôžičkách, ktorý je na verejnosti prezentovaný ako „reforma vysokého školstva“, preto sme nútení sa k nemu vyjadriť. Zároveň týmto chceme upozorniť aj na závažné nedostatky, ktoré tento návrh obsahuje, spôsobené jednak nekompetentnou prácou ministerstva školstva, jednak nepriaznivým vplyvom zasahovania ministerstva financií do celého procesu. Celkovo sa dá povedať, že „reforma“ sa zameriava takmer výlučne na ekonomické stránky fungovania vysokého školstva a nijako alebo takmer nijako nepostihuje zásady jeho fungovania. Zámerne sa tu pritom ignoruje fakt, že slovenské vysoké školstvo je výrazne podfinancované a disponuje zrejme najmenšími prostriedkami v porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie alebo krajinami OECD.

(26. 02. 2005)



Linka na dnes



Ejército Zapatista de Liberacion Nacional (EZLN)

...čiže Zapatova armáda národného oslobodenia. Keď v sedemdesiatych rokoch dorazili do Chiapas - najchudobnejšej oblasti Mexika - marxistickí aktivisti, sotva čakali, že nielenže neobrátia miestnych Indiánov na svoju vieru, ale že to dopadne akosi naopak... Zapatisti dali svoju existenciu svetu na známosť v roku 1994 povstaním, ktorým sa začala „prvá postmoderná revolúcia" - revolúcia, ktorá síce chce zmeniť svet, ale nesnaží sa pritom uchopiť moc. Do pozornosti treba odporúčať ešte skvostné zbierky vyhlásení EZLN a spisby Subcomandante Marcosa, hovorcu zapatistov. Viac o zapatistoch v kyberpriestore hovorí táto stránka.


Komentáre
k článku: List Američana slovenským študentom
(zo dňa 13.05.2004, autor článku: Joseph Grim Feinberg)

Komentár zo dňa: 14.05.2004 16:10:55
Autor: miriam
Titulok: pravda?
Predpokladam, ze moj nazor nebude cool. Napriek tomu mi neda, aby som ho nenapisala: nedavno som v hlavnych slovenskych laviciarskych novinach citala kriticky clanok o vysokych cenach americkeho skolstva. Pisalo sa v nom aj to, ze Harvardska univerzita sa rozhodla znizit cenu pre najchudobnejsich studentov a nespravodlivost celeho systemu bola dolozena vyrokom jedneho z chudobnych ("chudobych") harvardskych studentov: (Parafrazujem) "Konecne budem mat viac casu na studium, doteraz som musel stale zhanat, kde prenesiem nejake skatule, aby som si na seba zarobil." Nie ze by som bola za to, aby nadani studenti stracali cas manualnou pracou, ked ho mozu ovela lepsie vyuzit v knizniciach. Ale myslim, ze ani autor tohto hyperkritickeho clanku si neuvedomil, co z neho vlasten vyplyva: Niekto si "prenasanim skatul" zarobi na univerzitu ako Harvard. V Bratislave, ktora je na Slovensku ekonomickym rajom s ukazovatelmi hodnymi porovnania so "zapadom", mozem ako studentka prenasat krabice vo dne v noci a budem rada, ak sa budem moct vybrat raz za mesiac do kina. Ktora krajina je slobodnejsia, ta, v ktorej si aj ilegalny pristahovalec z platu ciernej prace (nic moc, vazne) moze dovolit zaplatit kurz anglictiny, alebo ta, kde kurz anglictiny stoji viac ako mesacny plat lekara a kde kurz slovenciny stoji 3000 Euro za rok? Akou pracou si moze (ktokolvek, odhliadnuc od toho, ze student) zarobit na naucenie sa po slovensky? Napriklad tak, ze si skoci na leto do USA, predavat do McDonalda? Nechat sa vykoristovat? Lebo ja som sa velmi rada vykoristovat nechala, ked som potom z nadobudnutych penazi zivila cely rok dvoch ludi. Nemam preco pisat clanky o Amerike, bola ku mne laskava. Ale viem, preco mam hnev, skutocnu horku zlost na moju krajinu, ktora ma nuti, aby som ako studentka takzvanej prominentneh skoly musela zarabat (nacierno) v kapitalisticky neslobodnej cudzine (vyskusala som si to vselikde), a nemozem aspon ostat doma a zarabat si, bars aj prenasanim skatul. A okrem toho sa este obavat o svoju buducnost, lebo s mojim vzdelanim v mojej krajine nevyzijem... a dobre viem, preco sa tolki moji kolegovia chystaju do usa.

Reakcia na komentár
"pravda?"

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.