hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

12. 12. 2017 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Dlh horší ako smrť

Barbora Černušáková

Susan Georgová žije v Paríži. Jej slovám o ľuďoch, ktorých súčasný systém jednoducho nie je schopný integrovať, a tak sú odkázaní žiť v sociálnom vylúčení, tieto dni [písané počas francúzskych nepokojov] dodávajú obzvlášť hrozivú príchuť. „Trh vedie k stratégii pevnosti. Znamená to, že ak nedokážeme rýchlo zdokonaliť technológiu a zabrániť ďalšej ekologickej degradácii, možno očakávať, že o dvadsať rokov, budú vylúčením zo systému trpieť dve tretiny obyvateľov tejto planéty.” Výsledkom stratégie nebude len pevnosť, ale čosi ďaleko horšie. Obraz života detí imigrantov na parížskom predmestí, aký v roku 1995 ponúkol režisér Mathieu Kassovitz vo filme Nenávisť je obrazom dnešného Paríža.

(21. 12. 2005)



Linka na dnes



Pat Devine

Pat Devine prednáša ekonómiu na Manchesterskej univerzite. Vytvoril vlastný model nekapitalistickej a zároveň nesovietskej ekonomiky, opísaný v knihe Democracy and Economic Planning (Demokracia a ekonomické plánovanie). Vo všeobecnosti sa zaoberá kritikou teórií „trhového socializmu", participatívnymi modelmi rozhodovania, snahou spojiť „zelenú" a „červenú" politickú ekonómiu a teóriou podnikania.


Komentáre
k článku: Saddám Husajn: plná chronológia
(zo dňa 22.12.2003, autor článku: Stephen R. Shalom)

Komentár zo dňa: 17.02.2007 00:51:16
Autor: tacido (kristalj@post.sk)
Titulok: Iracké dlhy
Irak mal mnohomiliardové dlhy voči mnohým štátom a týkalo sa to aj Slovenska. Na pokyn všemocných USA sa ich takmer všetci vzdali, ale prečo vlastne. Veď Irak má čím zaplatiť, je bohatý na ropu. Dnes sa v Iraku ťaží približne rovnaké množstvo ropy, ako pred inváziou USA. Vie niekto, kam tá ropa putuje, koľko, kto a komu za ňu platí ? Komu sme my vlastne ten dlh odpustili ? Nebolo to náhodou preto, aby všetka ropa, čo sa v Iraku vyťaží mohla putovať do USA a Izraela ? Na túto tému Irckej ropy sa akosi diplomaticky všade mlčí. Nie je to náhodou hlavný dôvod prečo vojna a prítomnosť USA v Iraku trvá? Nejde o to, že hrozí, že po odchode USA by sa tankery s ropou mohli otočiť celkom iným smerom, niekam, kde by za tú ropu naozaj aj zaplatili ? Z tohoto pohľadu vidím prítomnosť US armády v Iraku na predlhé roky ! Reči o odchode sú len kecy a je smutné, že ostatné štáty sa len nečinne prizerajú , pretože ropu ktorú USA ukradnú Iraku, kradnú vlastne aj iným štátom sveta.

Reakcia na komentár
"Iracké dlhy"

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.