hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

15. 07. 2020 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Ako neskončiť studenú vojnu

William Blum

Najväčšími zločinmi Ronalda Reagana boli krvavé vojenské akcie, ktoré mali za cieľ potlačiť spoločenské a politické zmeny v Salvadore, Nikarague, Guatemale a Afghanistane. Na tomto mieste by som sa však chcel venovať mediálnym výlevom o údajnej Reaganovej úlohe pri ukončení studenej vojny. V skutočnosti ju totiž Reagan predlžoval. Tu je úryvok z mojej knihy Ako sa zabíja nádej (Killing Hope):

(18. 06. 2004)



Linka na dnes



ATTAC

„Združenie za dane na transakcie prospievajúce občanom" sa už dávno nezaoberá výlučne snahou presadiť Tobinovu daň na špekulatívny kapitál na medzinárodných finančných trhoch. ATTAC sa z rodného Francúzska rozšíril do mnohých iných krajín a je dnes jednou z najvýznamnejších skupín hnutia za globalizáciu spravodlivosti.


Komentáre
k článku: Komunizmus nie je fašizmus
(zo dňa 23.08.2002, autor článku: Michal Polák)

Komentár zo dňa: 02.06.2004 16:55:25
Autor: astream (@)
Titulok: A skutečně víte jistě, že

neexistovali žádní fašističtí Dubčekové, Djilasové, Kolakowští atd. ... ?

A tu karafiátovou revoluci v Portugalsku provedl kdo ?

Armáda.

A mezi ní byl kdo ... ? Lidi z podzemí ?

Jistě by se našlo dost lidí z fašistického establishmentu, kteří takříkajíc zlobili, i když nejde o takové intektuální dobrodrůžo jako v případě revize marxismu, socialismu a komunismu ...

Reakcia na komentár
"A skutečně víte jistě, že"

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.