hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

06. 12. 2019 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



V pasti dějin

František Stoklasa

Nejprve internacionální pomoc, posléze zločin komunismu. Dva typy účelové propagandy, které jak za minulého, tak za současného režimu zcela cíleně zastíraly a zastírají tu nejvlastnější podstatu věci. Tou podstatou byla smrtelná rána myšlence a perspektivě skutečného socialismu zbaveného stalinistického nánosu a kudla do zad celé, tehdy početné a životaschopné světové levici. Řeč je o jedenadvacátém srpnu 1968.

(24. 08. 2004)



Linka na dnes



Ejército Zapatista de Liberacion Nacional (EZLN)

...čiže Zapatova armáda národného oslobodenia. Keď v sedemdesiatych rokoch dorazili do Chiapas - najchudobnejšej oblasti Mexika - marxistickí aktivisti, sotva čakali, že nielenže neobrátia miestnych Indiánov na svoju vieru, ale že to dopadne akosi naopak... Zapatisti dali svoju existenciu svetu na známosť v roku 1994 povstaním, ktorým sa začala „prvá postmoderná revolúcia" - revolúcia, ktorá síce chce zmeniť svet, ale nesnaží sa pritom uchopiť moc. Do pozornosti treba odporúčať ešte skvostné zbierky vyhlásení EZLN a spisby Subcomandante Marcosa, hovorcu zapatistov. Viac o zapatistoch v kyberpriestore hovorí táto stránka.


Komentáre
k článku: Komunizmus nie je fašizmus
(zo dňa 23.08.2002, autor článku: Michal Polák)

Komentár zo dňa: 23.12.2009 02:21:45
Autor: tiso (tiso@tiso.sk)
Titulok:
račšej fašizmus ako komunizmus.... uprimne fakt..

Reakcia na komentár
""

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.