hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

06. 12. 2019 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Budovanie impéria

James Petras

Týždenník Slovo v poslednom decembrovom čísle roku 2003 priniesol zaujímavú úvahu amerického filozofa Michaela Walzera s názvom „Existuje americké impérium?“. Autor v rozsiahlom článku dospieva k zápornej odpovedi a jednotlivé otázky fungovania americkej moci vo svete vysvetľuje skôr s pomocou konceptu hegemónie. Americký politológ James Petras sa naopak vracia k pojmu impéria či imperializmu a analyticky s ním pracuje pri vysvetlení súčasného svetového diania i zmien v zahraničnej politike USA. Nasledujúci, v júni zverejnený text je úvodnou časťou z 51-stranovej práce o dynamike vzťahov medzi USA a krajinami a hnutiami Latinskej Ameriky. (prekladateľ)

(09. 01. 2004)



Linka na dnes



Paradigma

"Knihy, ktoré pomáhajú meniť svet." Košické vydavateľstvo, ktoré sa kriticky vyslovuje ku korporačnej globalizácii, k peniazom a ich úlohe v ekonomike - a zároveň hľadá z prírodného hľadiska udržateľné a z ľudského hľadiska akceptovateľné alternatívy. Okrem ponuky kníh nájdete na stránke aj rôzne články na spomínané témy. Vďaka za existenciu vydavateľstva patrí najmä Mikulášovi Hučkovi, ktorý ho upriadol z vlastného nadšenia a energie.


Komentáre
k článku: Komunizmus nie je fašizmus
(zo dňa 23.08.2002, autor článku: Michal Polák)

Komentár zo dňa: 09.05.2009 10:23:31
Autor: (@)
Titulok: Re: Re: Re:
jedine ty si k....t

Reakcia na komentár
"Re: Re: Re:"

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.