hej rup! - Úvodná stránka

stránky

pre tých,

čo sa neboja

rozmýšľať inak

19. 02. 2020 • úvodná stránka • rubriky • linky •

 

Úvodná stránka
O čom to tu je?
Deforma školstva
Vojna v Iraku
Dôchodková deforma
Rok 1968
November `89/ Slobodné voľby
Slovenská ľavica
Zelení
Socializmus
Alter/globalizácia
Latinská Amerika
Osobnosti
Ostatné
NATO
Weblinky
Rozšírené vyhľadávanie
Osobná úprava

Vyhľadávanie



Z archívu



Kde hladuje ľud, nech hladuje i vláda

SITA

Kde hladuje ľud, má hladovať i vláda, nestačí mať ľudské práva len na papieri, či o nich hovoriť, ale na ich uplatnenie má vláda vytvárať aj reálne materiálne podmienky. O tom je presvedčená bývalá žeriavnička spoločnosti U.S. Steel Košice Zuzana Cingeľová.

(24. 08. 2004)



Linka na dnes



Slovo

Slovenský intelektuálny týždenník sociálnodemokratického zamerania, sem-tam korenený aj radikálnejšími článkami. Pokúša sa obrátiť slovenskú inteligenciu pre ňu prijateľnou formou na ľavicovú vieru.


Komentáre
k článku:

o čom to tu je?

(zo dňa 12.12.1999, autor článku: )

Komentár zo dňa: 15.11.2004 10:27:50
Autor: OnMi (omiliczki@yahoo.com)
Titulok: Prečo ľavica?
S ľavicou na politickej scéne som mal doteraz len negatívne skúsenosti - viď SDĽ, SDA, Smer - a skôr som nachádzal možnosť slobodne rozmýšľať v okruhu ľudí napravo od stredu. Myslím si, že aj pravičiar môže byť sociálne cítiaci človek. Niektoré vyjadrenia z úvodníku mi až príliš povedome pripomínali myslenie spred 20 rokov, kedy všetko, čo sa vyznačovalo ideálmi pravice zaváňalo zbohatlíctvom, sebectvom, buržoáziou. Nemyslím si, že všetko, čo je konzervatívne či liberálne je dobré. Myslím si len, že keď niekto verejne vyhlasuje, že chce slobodne myslieť a myslí si , že slobodne môže myslieť iba socialisti tak je poriadne mimo; mimo "slobodného" i mimo "myslenia".

Reakcia na komentár
"Prečo ľavica?"

Meno (alebo prezývka):  
E-mail:  
Titulok (nadpis komentára):  

A ešte kontrolná otázka: Koľko písmen je v slove "hejrup"?



Základom tohto webu je redakčný systém phpRS napísaný v jazyku php.
Úprimná vďaka za pomoc pri jeho úprave patrí (v chronologickom poradí)
Viliamovi Búrovi, Robertovi Zelníkovi a Petrovi Gočevovi.